Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
II. Slavomír Michálek: Limity bipolárneho sveta v polovici 50. rokov 20. storočia
II. Limity bipolárneho sveta v polovici 50. rokov 20. storočia 27 a národné povstanie, ktoré vypuklo ako dôsledok dlhotrvajúcich krívd, ktoré vyvolali hnev a ľudový odpor. Medzi zásadné krivdy označil výbor podriadenosť Budapešti Moskve, systém vládnutia a prevahy teroru pomocou sietí agentov štátnej polície ÁVH, čo všetko ústilo do represií a potláčania slobody prejavu. Výbor tiež odmietol tézu, že povstanie podnietili reakčné živly v Maďarsku a že ho „vykŕmili“ západní imperialisti. Naopak, jasne konštatoval, že iniciátormi odporu boli študenti, robotníci, inteligencia, ako aj samotní radoví maďarskí komunisti. Väčšina ich politických podmienok spočívala v reforme maďarského politického režimu, vrátane ochrany pozemkovej reformy a nik nechcel návrat predvojnovej vlády či systému. Rozhorčenie a pobúrenie más boli spôsobené demontážou a odmietnutím pôvodne sľubovaných demokratických princípov bábkovou vládou Jánosa Kádára, dosadenou Kremľom, keď demonštrácie mali pôvodne pokojný, nenásilný charakter. Za nejasnú označil špeciálny výbor OSN otázku pozvania sovietskych ozbrojených síl a ako nosný bod označil ich okamžitý odchod. Opieral sa pritom o platné články Charty OSN, keď masívna vojenská intervencia jednej členskej krajiny zasahujúca do vnútorných vecí druhej musí vyvolať medzinárodné znepokojenie.13 O rokovaniach špeciálneho výboru a o jeho záveroch podrobne informovala americká tlač. Napr. na stránkach New York Times dostali priestor na vyjadrenia nielen jeho členovia, ale aj diplomatickí zástupcovia iných krajín OSN. Veľvyslanec USA Henry Cabot Lodge označil kroky Moskvy za vojenskú infiltráciu, ktorú nemožno nechať bez povšimnutia. Zdôraznil porušenie článkov Charty OSN Sovietskym zväzom a plne podporil slobodný hlas maďarského národa. Ostro odsúdil perzekúcie maďarskej komunistickej vlády voči svojim vlastným občanom a vyjadril nádej v právo a spravodlivosť. Maďarský veľvyslanec pri OSN Péter Mod odmietol pohľad Cabota Lodgea a vyjadril presvedčenie, že OSN bola zneužitá na zasahovanie do vnútorných vecí Maďarska, že ozbrojené povstanie medzi 23. októbrom a 4. novembrom 1956 malo zvrhnúť demokratický spoločenský poriadok v jeho krajine so snahou nastoliť, s pomocou západných imperialistických kruhov, starý fašistický horthyovský režim. Závery špeciálneho výboru pod vedením Dána Andersena označil za skreslené a zavádzajúce. Navrhol tiež predstaviteľom všetkých členských krajín OSN, najmä vlád západných krajín, aby sa starali o svoje vlastné záležitosti. New York Times dali priestor na vyjadrenie aj Arkadijovi A. Sobolevovi, sovietskemu veľvyslancovi pri OSN, ktorý ostro odsúdil riešenie maďarskej otázky na pôde svetovej organizácie a označil to za západnú provokáciu a za bezprávny a svojvoľný akt namierený proti Charte OSN. Delegáti USA, Francúzska i Velkej Británie podľa neho zneužili tribúnu OSN na hrubé zasahovanie do vnútorných vecí Maďarska s cieľom 13 General Assembly Official Records: Eleventh session, supplement No. 18 (A/3592), New York, 1957, Repport of the Special Committee on the Problem of Hungary, Chapter XVII., Conclusions.
