Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)

II. Slavomír Michálek: Limity bipolárneho sveta v polovici 50. rokov 20. storočia

24 Slavomír Michálek Protistalinská reakcia v samotnom ZSSR sa postupne rozvinula v strednej Európe a stala sa zdrojom akútneho nebezpečenstva tamojších sovietskych záujmov, najprv v Poľsku, potom v Maďarsku. V júni 1956 prepukli pracovné nepokoje v poľskom meste Poznaň. Tisíce robotní­kov hlasno demonštrovali za lepšie ekonomické podmienky. Tento izolovaný výbuch ekonomicko-sociálneho protestu prerástol v októbri 1956 do vyjadrenia celonárodné­ho odporu proti sovietskemu zasahovaniu do poľských vnútorných vecí. Po náhlom ukončení politických procesov s poznaňskými buričmi žiadali Poliaci odstránenie sovietskych dôstojníkov z poľskej armády. Wladyslaw Gomulka, symbol národného komunizmu, uväznený v roku 1951 bábkovým prosovietskym režimom, bol prepuste­ný a bol zvolený do Ústredného výboru Poľskej zjednotenej robotníckej strany strany. Keď Chruščov 20. októbra 1956 náhle odletel do Varšavy hájiť pokračovanie proso­­vietskej politiky, Gomulka tento postup odmietol. Jeho zvolením za prvého tajomníka poľských komunistov deklarovali Poliaci nástup cesty národného komunizmu. Keď ruské tanky smerovali na Varšavu a poľská vláda začala rozdávať robotníkom v meste zbrane, líder z Kremľa uznal hrozbu národnej vojny medzi dvoma komunistickými su­sedmi a náhle kapituloval. Vyhlásil plnú podporu Gomulkovi, zariadil návrat ruských vôjsk usadených v Poľsku do kasární a odletel nazad do Moskvy. Výsledkom poľského októbra bolo odstránenie mnohých obmedzení individuálnej slobody, zníženie rus­kých ozbrojených síl v Poľsku a formovanie de facto aliancie národných komunistov s katolíckou cirkvou. Realita zemepisnej polohy Poľska medzi Ruskom a Nemeckom však vylúčila úplne nezávislý postup. Gomulka sa na jednej strane snažil konsolidovať vymoženosti „októbra“, ale na strane druhej prehlásil lojalitu svojej krajiny sovietske­mu bloku. Zaistením liberalizácie a súčasným záväzkom lojálnosti k sovietskej zahra­ničnej politike tento poľský patriot pravdepodobne zachránil pre svoju krajinu značnú dávku nezávislosti a odvrátil Kremeľ od použitia vojenských prostriedkov na zaistenie svojej vôle. Nie tak opatrné a nie tak úspešné bolo politické vedenie maďarských komunistov, ktoré prevzalo moc v októbri 1956 za podobnej situácie ako v Poľsku. Maďarsko bolo jedným z posledných stredoeurópskych štátov, ktoré podľahlo sovietskej dominancii a komunistický systém tam nikdy nezískal masovú podporu. Komunisti tam síce vlád­li, avšak s problémami, a dôsledky ich ekonomickej politiky sa prejavili v znižovaní ži­votnej úrovne obyvateľstva. Po odhalení kultu osobnosti Stalina na zjazde sovietskych komunistov sa pozícia predstaviteľov tvrdej línie v Budapešti ešte zhoršila. Priamou inšpiráciou ľudového povstania v Maďarsku boli udalosti v Poľsku. Nový maďarský premiér Imre Nagy vytvoril koaličnú vládu, ktorá prvýkrát od začiatku studenej vojny zahŕňala nekomunistické elementy. Potom vyhlásil zámer uskutočniť v blízkej budúc­nosti slobodné voľby, ktoré by pravdepodobne potvrdili porážku nepopulárnych ko­munistov. Dňa 30. októbra 1956 získal od Kremľa verejný sľub, že odstráni okamžite nielen sovietske vojská, ktoré boli vyslané na potlačenie revolty v Budapešti, ale že

Next

/
Oldalképek
Tartalom