Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
II. Slavomír Michálek: Limity bipolárneho sveta v polovici 50. rokov 20. storočia
20 Slavomír Michálek resp. ruská historiografia sa na studenú vojnu pozerá v podstate jednotným okom: rozpútali ju imperialistické veľmoci, aby zničili Sovietsky zväz. Treba však dodať, že v posledných dvoch desaťročiach sa objavujú práce, ktoré ponúkajú niekedy viac, inokedy menej, aj kritické hodnotenia zahraničnopolitických krokov Stalina, Chruščova či Brežneva, ktoré sú podložené moskovskými archívnymi prameňmi. Stredná a juhovýchodná Európa bola prvou konfliktnou oblasťou vo vzťahoch ZSSR a USA. Napríklad už od Jalty bolo Poľsko sporným bodom. Po porážke Japonska však dôležitosť stredoeurópskej oblasti pre USA upadá. Strategicky, ekonomicky a politicky dôležité oblasti pre USA boli Latinská Amerika, západná Európa a Ďaleký východ. Povojnové veľmocenské ambície USA mali racionálny charakter. ZSSR bol vojnou síce značne vyčerpaný, ale vedel, že svoju ideológiu musí brániť proti vonkajšej hrozbe, ktorou bola možnosť USA chopiť sa úlohy globálnej veľmoci. Dilemou pre USA však bolo, či hájiť svoje záujmy v západnej Európe, alebo sa zbaviť svojich väzieb na tento kontinent, oživiť americkú ekonomiku a posilniť morálny kredit USA ako nositeľa demokracie. Americký národ chápal víťazstvo vo vojne ako nadradenosť svojho politického systému, čo bol základ pre ideológiu americkej zahraničnej politiky.6 Súčasťou studenej vojny boli konflikty medzi blokmi, pretože obe veľmoci ich využívali na ideologické výpady proti druhej strane, na politické a hospodárske znevažovanie protivníka a vzájomné obviňovanie zo zasahovania do vnútorných vecí. Ako sa prejavila bipolárna politika počas 50. rokov 20. storočia? Signály z Kremľa, ktoré zahŕňali kompromis a zmierenie, prúdili od obdobia po Stalinovej smrti v marci 1953. Deliace body, ktoré spôsobovali prudké rozpory medzi Východom a Západom počas Stalinovej éry, sa jeden za druhým ukazovali ako riešiteľné vzájomnou dohodou, resp. jednostrannými sovietskymi ústupkami. Mierové rokovania v Kórei, dva roky beznádejne zablokované, boli ukončené v priebehu júla 1953 za podmienok, ktoré popierali politické ciele tamojšieho sovietskeho klientskeho štátu na severe ohľadne jeho úsilia o juh krajiny. O rok neskôr, v júli 1954, bolo víťazné vietnamské komunistické hnutie prinútené sovietskym patrónom „prehltnúť“ dohodu Tradicionalisti si myslia, že USA nemali vypracovanú konkrétnu stratégiu čo sa týka strednej a juhovýchodnej Európy. Sovietsky zväz nebol ochotný tolerovať nič iné ako úplnú kontrolu tohto regiónu. USA chceli len zabezpečiť, aby tu prežili demokratické vlády. Ale na druhej strane si tradicionalisti myslia, že rozpravy ohľadne tohto regiónu sú príčinou studenej vojny. Hlavný rozdiel bol v americkom univerzalizme a agresívnom stalinizme. Revizionisti si myslia, že sovietska politika bola najprv mierna. Stalin uzavrel stredoeurópsky región, lebo Američania nechceli nič iné len úplnú dominanciu v tejto oblasti. Existovali tri možnosti orientácie strednej Európy: USA uprednostňovali protisovietsku orientáciu, ZSSR prosovietsku, a Británia bola za neutralitu. Za jednu z príčin studenej vojny je vraj považované aj Trumanove rozhodnutie získať späť strednú a juhovýchodnú Európu. 6 Dnes, v druhej polovičke druhej dekády 21. storočia, sa objavuje nemálo názorov a pohľadov, že samotná studená vojna mala aj pozitívne stránky, t. j. existoval „poriadok“ a mechanizmus, ktorý vo svete fungoval podľa zabehnutej šablóny hlavne bez „eskapád svetového chaosu" a priam nepredvídateľných podôb a strachu z teroru, čo u mnohých hrá dominantnú úlohu, snáď aj u väčšiny a oprávnene, bez strachu a v rámci všeobecnej bipolárnej i obyčajnej ľudskej bezpečnosti. Tieto názory sú bezpochyby legitímne a oprávnené a záleží asi na uhle pohľadu a pravdepodobne aj na poradí „regionálnych“ či hodnotových priorít.
