Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
I. Attila Simon: Revolúcia u susedov
I. Revolúcia u susedov 13 na úkor maďarského obyvateľstva) a zlé životné podmienky robotníkov, sa neustále vr acia zodpovednosť Židov. Buď v takej forme, že oni boli tí, ktorí vyprovokovali vzburu, skôr to však bolo myslené tak, že povstanie vypuklo v dôsledku ich prehnanej moci a vplyvu.15 Pravda, tieto správy svedčia predovšetkým o antisemitských predsudkoch žijúcich v niektorých kruhoch obyvateľstva Slovenska, preto nie je prekvapivé ani to, že údajné protižidovstvo revolúcie vyvolalo v ich kruhu súhlas: v istej obci pri Bratislave schvaľovali to, že revolucionári „týrajú Židov“, v Košiciach bol zasa Imre Nagy veľmi populárny aj preto, lebo „vytláčal Židov z vedenia“. V Dunajskej Strede, ktorú pred kritickým rokom 1944 právom nazývali „Malou Palestínou“, sa počas revolučných dní objavil na jednom plote nápis: „Preč so Židmi! Nech žije Hitler!“16 Za nedostatočnú informovanosť občanov niesli zodpovednosť zväčša médiá straníckeho štátu, ktoré nechceli informovať, ale presviedčať, a ktoré boli v tých dňoch centralizovanejšie a kontrolovanejšie viac než zvyčajne. Dobrým príkladom toho je Új Szó, jediný v maďarčine vychádzajúci denník na Slovensku, na stránky ktorého sa dostávali takmer výlučne len komentáre a správy prevzaté z ústrednej straníckej tlače (z českého Rudého práva a zo slovenskej Pravdy). Reakcia a správanie sa maďarskej menšiny boli v Československu dlho neprebádanou témou roku 1956. Ako prvý sa venoval tejto téme Ádám Szesztay, ktorý napísal monografiu o vzťahu menšinového priestoru Karpatskej kotliny k revolúcii.17 Napriek tomu, že od roku 2006 sa vďaka autorom ako Attila Simon, Imre Molnár a Árpád Popély výskum tejto problematiky posunul výrazne dopredu a vieme o nej oveľa viac ako pred desiatimi rokmi, je to stále veľmi málo oproti spracovaniu odozvy revolúcie v Sedmohradsku alebo v Podkarpatskej Rusi. Čo nie je iba chybou historiografie, ale je to aj dôsledkom toho, že Komárno, Rimavská Sobota alebo Kráľovský Chlmec sú oveľa bližšie k hraniciam Maďarska ako Târgu Mures, Miercurea Ciuc alebo Užhorod. V spomínaných juhoslovenských mestách, ako aj v celom priestore južného Slovenska mali udalosti 1956 predsa len miernejší dosah ako v iných komunitách maďarskej menšiny. Bolo to vďaka vtedajšej pevnej straníckej diktatúre, zastrašovaniu Maďarov na Slovensku iba niekolko rokov predtým (pozri etnické čistky v rokoch 1945 až 1948 vykonávané Československom) a v dôsledku ďalších faktorov. Z týchto dôvodov sa v prípade Maďarov na Slovensku, ktorí sa pred revolúciou dostali k maďarskej tlači relatívne jednoducho a bez problémov mohli počúvať aj budapeštiansky rozhlas - čiže boli dobre informovaní, nekonali demonštrácie, otvorené 15 ABS, f. MV-H, H-761-6 és H-575-09 16 ABS, f. MV-H, H-757-2 a H-761-7 17 SZESZTAY, Ádám. Nemzetiségi kérdés a Kárpát-medencében 1956-1962. Az ötvenhatos forradalom hatása a keletközép-európai kisebbségpolitikára. Budapest : MTA Kisebbségkutató Intézet - Gondolat Kiadói Kör, 2003.
