Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)

IX. Ildikó Bajcsi: Posúdenie maďarskej revolúcie roku 1956 v Komárne a v okrese Komárno, hlavne so zreteľom na Maďarov v Československu

IX. Posúdenie maďarskej revolúcie roku 1956 v Komárne ...137

najmä Okresný kultúrny dom v Komárne, Podunajské múzeum (Duna Menti Múzeum) alebo Maďarské oblastné divadlo v Komárne (Magyar Területi Színház) založené v roku 1952. V oblasti kultúrneho života zohrala dôležitú úlohu miestna organizácia Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku - Csemadok. Gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským, otvorené v školskom roku 1950/51, zohralo významnú úlohu aj vo výchove novej generácie maďarskej inteligencie, ktorá v rokoch bezprávia (1945 - 1948) bola takmer zlikvidovaná.7 Na dvojpólovosť miestnych podmienok poukazuje fakt, že počet obyvateľov mesta aj napriek všetkému naďalej klesal: v r. 1950 klesol pod 17 tisíc a až pri sčítaní obyvateľov v roku 1960 sa zvýšil na 24 tisíc, a to vplyvom silnej industrializácie.8 Život obyvateľov sa ďalej komplikoval, kým v medzivojnovom období boli pravidlá prechodu cez hranice oveľa miernejšie, po roku 1945, obzvlášť do šesťdesiatych rokov boli hranice prakticky nepriechodné.9

„Oficiálne“ posúdenie revolúcie 1956 v Komárne a v Komárňanskom okrese

Národné vedenie Československa - Politická kancelária ÚV KSČ - už na schôdzi konanej 25. - 26. októbra 1956 označila maďarské povstanie za protirevolučný puč a odsúdila účastníkov revolúcie.10 „Oficiálne“ stanovisko československých Maďarov predstavili v prvom rade noviny Új Szó, ktoré v článkoch uverejnených počas októbra systematicky odsudzovali maďarské udalosti.11 Aj Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku -Csemadok sa vo vyhlásení zo dňa 29. októbra tiež negatívne vyjadril o maďarských udalostiach a účastníkov revolúcie označil za „protirevolučnú bandu.“12

7 RABI, L. Komárom..., s. 216.

8 BOTTONI, Stefano. Komárom-Komárno. Határmenti mindennapok és párhuzamos életek a szocializmus korszakában. In VAJDA, B. Államhatár..., s. 135.

9 Z dôvodu ukončenia cestovného ruchu po roku 1948 bol kontakt medzi obyvateľmi oboch miest počas 15 rokov takmer nemožný. Súčastne treba podotknúť, že v roku 1956 sa zmiernili podmienky prekročenia hraníc v Československu. Hoci po revolúcii sa znova sprísnili pravidlá, napäté pohraničné vzťahy sa po roku 1953 postupne uvoľnili. Tamtiež. s. 143.

10 POPÉLY, Á. A szlovák pártvezetés..., s. 58.

11 Az egész ország egységesen a párt vezetése alatt. Új Szó, 27.10. 1956. s. 1-2. Munkások, parasztok, értelmiségiek egységes hangja: Hűséggel a párthoz és a szocializmushoz. „My, slovenskí a maďarskí pracujúci sľubujeme našej strane a vláde...“ Üj Szó, 27. 10. 1956. s. 1. Határozottan és biztosan. Új Szó, 26. 10. 1956. s. 1. A Csehszlovák Köztársaság kormánya: A Csehszlovák Köztársaság kormányának levele a Magyar Népköztársaság kormányához. Üj Szó, 30. 10. 1956. s. 1.

12 Maďarský spoločenský a kultúrny zväz - Csemadok sa vyjadrí, že odsudzuje maďarské udalosti. Upozorňuje čitateľov na to, že voči protirevolučným silám sa treba vzoprieť: „Ústredné predsedníctvo Maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu (Csemadok) hlboko odsudzuje protilúdské pokusy kontrarevolučných bánd sprisahaných s medzinárodnou reakciou, a je solidárne voči tým uvedomelým maďarským robotníkom, sedliakom a pracujúcej inteligencii, ktorí hrdinsky bránia maďarské výdobytky ľudovej demokrácie, socializmus. Veríme, že ten boj skončí víťazstvom, totálnym zničením protirevolučných bánd.“ A Csemadok Központi elnöksége (október 29.) A Csemadok Központi elnökségének felhívása: Üj Szó, 30. 10.1956. s. 2.