Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
VIII. Štefan Gaučík: Zaubdunté životné pribehy z južného Slovenska z rokov 1956 - 1957
132 Štefan Gaučík ale Okresný súd v Plzni jeho žiadosti nevyhovel. S jeho pracovnou morálkou či správaním neboli žiadne problémy, ale politicky bol pasívny a jeho „prevýchova“ sa ešte neskončila.62 Jozef Varga sa nakoniec z väzenia dostal 9. októbra 1957.63 7. Slovák, ktorý urazil prezidenta 23-ročný Slovák Jozef Chovan, katolík, rodák z Dekýša, ktorý ako živnostník hospodáril na deviatich hektároch pôdy a ako „súkromník“ robil aj prepravu nákladov na konských vozoch, bol živiteľom rodiny. Staral sa o matku a súrodenca, 50 %-ného invalida. Prevážal jablká susedy Márie Račkovej dolu k Maďarom, do obcí okresu Želiezovce. Chovan si 21. novembra 1956 vypýtal alkoholický nápoj v hostinci Jednota v Želiezovciach, v časti Trhyňa už opitý. Hostinský David Masaryk s odvolaním sa na novú vyhlášku hlásajúcu boj proti alkoholizmu (v inom spise sa uvádza mier prihraničnej zóny) mu odmietol naliať pálenku. Chovan reagoval slovami: „Bol blázon, kto vydal vyhlášku.“ Nuž, a ten zákon podpísal Antonín Zápotocký. Pri konzumácii likéru poznamenal, že v Maďarsku sú ešte stále nepokoje. Rusi porazia Maďarov, už je pripravených osem divízií.64 Na druhý deň bol zatknutý. O jeho väznení v nitrianskej väznici rozhodla Okresná prokuratúra v Želiezovciach preto, lebo považovala jeho výroky za spoločensky nebezpečné a na slobode by mohol ovplyvňovať svedkov.65 K pojednávaniu na ľudovom súde došlo 7. decembra 1956. Vyjadril poľutovanie za svoje výroky, ktoré povedal v opitom stave, a ani si ich nepamätal. Prokuratúra obvinenie zveličila. Chovan vraj vulgárne osočoval hlavu štátu, a to na verejnosti, pred mnohými ľuďmi. Tvrdil aj to, že príchod ruských vôjsk spôsobí velký chaos. Za to všetko dostal päťmesačný trest odňatia slobody, aby bola jeho prevýchova úspešná. Musel zaplatiť aj súdne trovy.66 Jeho matka Žofia Chovanová - s potvrdením Miestneho národného výboru v Dekýši - neúspešne žiadala Krajský súd v Nitre o zmiernenie trestu na podmienečný, prípadne o uloženie peňažného trestu alebo o jeho oslobodenie. Chovanová argumentovala tým, že jej syn udržuje hospodárstvo. Ona ako vdova a jej invalidný syn sú v plnej miere odkázaní na syna Jozefa.67 Jozef Chovan sa 15. januára 1957 dostal do Nápravno-pracovného tábora vo Vinaŕiciach, odkiaľ sa vrátil na základe amnestie 27. apríla.68 62 ŠA N PL, OS Ž, T 354/56, PP 774/57. 63 ŠA N PL, OS Ž, T 354/56, 5108/1 Ob-57. 64 ŠA N PL, T 342/56, Protokol o výslechu - Jozef Chovan. 65 ŠA N PL, T 342/56, Pv 429/56. 66 ŠA N PL, T 342/56, Zápisnica o hlavnom pojednávaní; Rozsudok (T 342/56-13). 67 ŠA N PL, T 342/56, 76/56. 68 ŠA N PL, T 342/56, 5921, Spr 3018/57.
