Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
VII. Zsuzsanna Varga: Chýbajúce vidiecke príbehy z roku 1956
VII. Chýbajúce vidiecke príbehy z roku 1956 113 Sformulovala sa aj požiadavka ohľadom zníženia daní, ako aj jej spravodlivého rozdelenia. Roľníci aj v tomto smere preukázali svoj dôvtip: „Pri určovaní daní treba zosúladiť záujmy výrobcov a štátu.“15 Doterajšie požiadavky sa v podstate orientovali na nápravu krívd utrpených počas Rákosiho éry. Ak skúmame ďalej obsah vidieckych proklamácií a letákov, tak uvidíme, že v záujme obnovenia hospodárskej slobody sa všetky prvky doterajšej agrárnej politiky stali predmetom kritiky. Statkári sa postavili za zrušenie povinných zmlúv o výrobe, respektíve za zrušenie povinných osevných plánov, čiže za slobodu výroby a predaja. „Žiadame zrušenie riadenia poľnohospodárskej výroby. Nech nie je stanovené súkromnému robotníkovi z čoho má kolko a čo vyprodukovať.“16 Na vytvorenie bezpečnej výroby bolo nevyhnutné usporiadanie vlastníckych krívd a obnova nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva, ktoré bolo v päťdesiatych rokoch ignorované. Osobitná pozornosť bola venovaná vlastníctvu pôdy, keďže konfrontácia roľníctva a moci sa najviac vyhrotila práve v tejto oblasti. Snahy spojené s pôdou sa zameriavali na nápravu krívd z obdobia po rokoch 1947 - 48, to znamená, že sa nikde neobjavila požiadavka týkajúca sa obnovenia pozemkových vzťahov spred roku 1945. Náprava vlastníckych vzťahov, ktoré sa po sceľovaní pozemkov a násilným zhabaním pôdy stali úplne chaotickými, znamenala vážnu úlohu. Nové miestne riadiace orgány chceli zvyčajne začať najprv s preskúmaním sceľovania pozemkov v roku 1956. Našli sa, samozrejme, aj také obce, ktoré chceli postupovať rýchlejšie. Napríklad v meste Makó veľmi rezolútne požadovali „[...] okamžité vrátenie neprávom odcudzenej pôdy a poľnohospodárskych nástrojov roľníkom!“.17 Podobná formulácia bola aj v prípade mesta Szekszárdi popri pozemkoch a nástrojoch súrili prednostné preskúmanie znárodnených obytných a hospodárskych nehnuteľností a čo najrýchlejší návrat neoprávnene vysťahovaných vlastníkov.18 Z požiadaviek z roku 1956 bola zatiaľ reč predovšetkým o požiadavkách hospodárskeho charakteru. Pritom sériový a ani násilia sa nestrániaci hospodársky zásah zo strany štátu bol len jedným z dôvodov nespokojnosti roľníctva. Druhým zdrojom frustrácie bolo vážne obmedzovanie občianskych slobôd a pohŕdanie ľudskou dôstojnosťou. Nové revolučné orgány v záujme rehabilitácie ponížených roľníkov na jednej strane súrili preskúmanie súdnych rozhodnutí, na strane druhej zas obnovenie občianskych slobôd. Popri „úplnej a bezúhonnej“ slobode prejavu, zhromažďovania sa a slobody náboženského vierovyznania sa sformulovala aj požiadavka nového volebného zákona, ktorého základným princípom sa stali rovné, tajné a priame volby. K tomu často dodali aj to, aby predstaviteľov obcí volilo miestne obyvateľstvo tajne 15 Tamže. 16 Szajla község munkástanácsának követelései, 1956. október 29. Vid IZSÁK. 1956 plakátjai..., s. 429. 17 Makó Város Dolgozó Népe és Ifjúsága követelései, tamže, s. 366. 18 A szekszárdi parasztság követelései. Tamže, s. 533.
