Kuhnová, Daniela - Kardosová, Ľubomíra (szerk.): Rómska Kultúra na Slovensku v 21. storoči (Dunaszerdahely, 2004)
Kristina Magdolénová: Hazardné hry s chudobou
82 CD CD >cn o 03 CDcn ca 'ca o >CD 03 "CD CD vodu z vlastných studní a plyn zaviedli len nedávno. Rómovia sú podľa jeho slov súčasťou obce a nie sú s nimi žiadne vážnejšie problémy. Jediná problémová komunita sú pôvodní obyvatelia osady, ktorú sme zlikvidovali v roku 1991," ukazuje fotografie. „Práve tých sme presťahovali do troch bytoviek na kraji obce. V 12 bytoch je dnes dlžoba na nájme okolo 120 tisíc korún. Ak sú problémy s deťmi, tak sú to práve deti z týchto rodín," zdôrazní starosta. Podľa jeho názoru aj preto, že ich obyvatelia prišli rovno z chatrčí do bytoviek a nikto s nimi v tom čase nepracoval. Ostatní príslušníci rómskej komunity sú však podľa jeho slov .normálni občania obce'. „Kamarátime sa od malička. Farár je v obcí síce biely, ale má sedem rómskych miništrantov. Aj futbalový mančaft je zmiešaný. Dokonca sa mi zdá, že futbal hrá viacej Rómov ako ne-Rómov," vymenúva starosta. Na prvý pohľad ideálne spolunažívanie však v ostatnom čase má aj nečakané problémy. „Trápi nás škôlka. Chodia do nej prevažne rómske deti, ale v ostatných rokoch sa zhoršujú znalosti slovenského jazyka u rómskych detí, čo sa prejavuje aj zhoršením vzdelanostnej úrovne po nástupe do školy,“ poťažká si starosta. Túto skutočnosť potvrdí aj riaditeľka MŠ vo Výbornej Valéria Dubayová. Z 36 zapísaných detí je až 32 rómskych, pričom zaškolenie by podľa jej slov potrebovalo asi 50 detí v obci. Aj ju prekvapuje v takej integrovanej komunite Rómov, akou je komunita vo Výbornej, neznalosť slovenského jazyka medzí deťmi v škôlke. „Tento fenomén je nový. Predtým sme ho nepoznali. Tento rok máme všetko jeden ročník, chýbajú nám staršie deti a zrazu máme komunikačné problémy. Žiadali sme o asistenta, ale vraj nie sú peniaze," hovorí riaditeľka. Domnieva sa, že neznalosť štátneho jazyka spôsobuje stále väčšia tendencia používať doma rómsky jazyk v bežnej komunikácií. „Je to škoda, lebo detí sa v prípravnom ročníku nestačia naučiť po slovensky, a potom automaticky horšie prospievajú. Bolo by treba hľadať nejakú cestu, ako z toho von," konštatuje. Možno by podľa jej slov pomohlo, keby mohli škôlku navštevovať detí od troch rokov, aby tak zvládli na úrovní oba jazyky. A hoci v minulostí fungovala škôlka ako celodenné zariadenie, dnes má len dopoludňajšiu prevádzku. V škôlke sa nevarí a ešte donedávna nemalí deti ani WC. „Používali sme len nočníky. Viete si predstaviť, aké to bolo náročné. Až tento rok máme konečne kúpeľňu a WC," pochváli riaditeľka starostu, ktorý sa už vraj na to nemohol pozerať. To, čo chýba učiteľkám v škôlke í starostovi, sú informácie o možnostiach, kde získať financie na zlepšenie života v obcí. „Chýbajú nám základné financie na pracovné zošity, kupujeme im často hračky zo svojho, niečo sme získali darom," hovorí riaditeľka. Podľa jej slov nemala informácie ani o programe Phare zameranom na Matku a dieťa. „Viete, tu sú takmer všetky detí rómske. Takýto program by nám pomohol. Ale ako sa oň uchádzať, keď nám nikto nedá informácie, a čakať, že pri svojich povinnostiach budeme naháňať informácie na internete alebo pri našich finančných možnostiach telefonovať kompetentným, to je nepredstaviteľné. Veď azda niekto musí vedieť, kde aké deti chodia a čo naozaj potrebujú," domnievajú sa učiteľky. Koordinátorka Osvetového centra vo Výbornej, ktoré prevádzkuje KC ZOR v Kežmarku v spolupráci s Asociáciou pre komunikáciu a kultúru (ACCE) v Bratislave, Cecília Blanárová, považuje jeho otvorenie v obci za veľký prínos pre rómsku
