Kuhnová, Daniela - Kardosová, Ľubomíra (szerk.): Rómska Kultúra na Slovensku v 21. storoči (Dunaszerdahely, 2004)

Roman Džambazovič. Možnosti sociálnej inklúzie Rómov cez rozvoj rómskej kultúry

>r--j

78-o

o

en

CD

Q_

O

en

~CD

CD

~en

'CDCI

“O

2 03

'cô >

2 — 't^J C/3 ~0 ” CD 03

^ CQ

Všetky tieto charakteristické podoby vylúčenia vieme identifikovať na konkrétnom spoločenskom vzťahu a v konkrétnom geografickom priestore, pričom jednotlivé mechanizmy a podoby vylúčenia spolu súvisia a vzájomne môžu pôsobiť posilňujúco.

Ak by sme na základe identifikovaných podôb vylúčenia, s ktorými sa stretávajú príslušníci rómskych komunít, chceli vykonať zhrnutie, môžeme v našich podmienkach konštatovať, že sociálne vylúčenie obyvateľov rómskych osád znamená všeobecné znevýhodnenie, pokiaľ ide:

a) o vzdelanie, zamestnanie, bývanie, zdravotnú starostlivosť čí finančné zdroje;

b) o možnosti získať prístup k hlavným sociálnym inštitúciám, ktoré distribuujú rôzne životné šance, k sociálnym službám, ale aj k mobilite či k sociálnym sieťam.

Práve obyvatelia (priestorovo i sociálne) segregovaných osád sú najohrozenejšou kategóriou sociálne vylúčených. Ich skúsenosť so sociálnym vylúčením, resp. jej dôsledkami je pritom často pomerne trvalým stavom.

Dovoľte krátke zamyslenie sa nad skutočnosťou, aké môže mať dôsledky situácia segregovaného života a sociálneho vylúčenia na rómsku kultúru? Obmedzené kontakty s prostredím mimo osady, menej informácií, menej efektívne využiteľné sociálne siete, a pod. - napríklad pôsobia na rozvoj rómskej kultúry na jednej strane skôr negatívne (menej inovačných prvkov, ktoré by mohli byť využiteľné pri adaptácii na nové podmienky a situácie; izolácia, nedostatok vzájomného kontaktu kultúr, „premiešavania" kultúrnych prvkov, nedostatok možností spoznať či pochopiť rómsku kultúru spôsobuje, že rómska kultúra zostáva vo vnímaní majority odlišnou, inou - veľmi často je jej reflexia plná stereotypov a predsudkov - a konečným dôsledkom je vlastne opätovná ešte silnejšia snaha o jej izoláciu; žiaľ rómska kultúra nie je vnímaná ako /hodnotná/ súčasť kultúrneho bohatstva multikultúrneho Slovenska u väčšiny populácie; snaha o asimiláciu, ako í nanútenie prvkov dominantnej kultúry vedie skôr k „vzbure", tzv. revitalízujúcemu pohybu, čo je vlastne snahou o uchránenie svojských, vlastných prejavov kultúry, v ktorej sa cítia jej príslušníci bezpečne a vedia sa v nej orientovať, atď), ale na druhej strane segregácía znamená do veľkej miery uchránenie súčastí rómskej kultúry od pôsobenia, prenikania prvkov odlišných kultúr - teda ešte zostáva zachované rómske kultúrne dedičstvo, z ktorého sa máme mnohému čo učiť a jej prejavy sú pre určitú časť zástupcov majority inšpirujúce (hudba, piesne, rodinná solidarita, a pod.) a postupne za ich pomoci môže dôjsť k zmene predstavy o rómskej kultúre. Zachované kultúrne dedičstvo môže byť zdrojom/základom pri utváraní jazykovej ako i kultúrnej identity. Veď integrácia, ktorá je základným princípom koncepcie vlády v prístupe k rómskym komunitám, znamená „vyváženú a stabilnú možnosť etnickej skupiny zúčastňovať sa na spoločensko-ekonomíckom živote krajiny na základe rovnakých príležitostí bez ohrozenia svojej identity, ktorá svojou špecifickosťou prispieva ku kultúrnemu bohatstvu spoločnosti" (Základné tézy koncepcie politiky vlády SR v integrácii rómskych komunít, 2003).