Kuhnová, Daniela - Kardosová, Ľubomíra (szerk.): Rómska Kultúra na Slovensku v 21. storoči (Dunaszerdahely, 2004)

Roman Džambazovič. Možnosti sociálnej inklúzie Rómov cez rozvoj rómskej kultúry

>

76-O

o

CO

CD

O-oDsC

C/3

Ť=3

CD

"c/3

VCDd

"O

2 03

'CO >:

2 — 'r^i c/3 ~003

2

CO

neznamená v každom prípade byť chudobným (sociálne vylúčení sú napríklad príslušníci sexuálnych menšín, ktorí však nemusia byť bezpodmienečne chudobní).

Koncepcia sociálneho vylúčenia však upozorňuje taktiež na ďalšiu dôležitú skutočnosť. Ako konštatuje Berghman (1995), sociálne vylúčenie sa v súčasností chápe skôr ako dôsledok zlyhania spoločnosti než ako zlyhanie jednotlivca. Toto mení do značnej miery situáciu - za chudobu, sociálne vylúčenie nemôže jednotlivec, či jeho rodina, ale sociálne podmienky, ekonomické usporiadanie spoločnosti či nedostatočná redístríbúcía zdrojov, nevyhovujúca legislatíva, diskriminácia, a pod.

Pojem sociálneho vylúčenia teda znamená veľmi diverzifikovanú oblasť javov a jeho jadrom je v súčasnosti fakt, že sa vylúčení jedinci, ale i celé vylúčené sociálne kolektivity nepodieľajú rovnakou mierou ako ostatní na hmotných i nehmotných zdrojoch spoločnosti a na ich distribúcii, či redistribúcíi, čo môže viesť k ich chudobe, ale rozhodne vedie k sociálnej či kultúrnej izolácii. Majorita vlastne v konečnom dôsledku stígmatizuje, diskriminuje a marginalizuje vylúčených (svedčí o tom napríklad množstvo stereotypov či predsudkov voči ním, a pod.). Sociálne vylúčenie tak vlastne predstavuje mechanizmus udržiavania dištancie voči nim, ale i podobu možnej sociálnej kontroly. V spoločnosti sú práve oni často označovaní za „iných, deviantných, odlišných" a kontakt s inakosťou je pre mnohých zdrojom vlastnej neistoty. Bauman (1995) upozorňuje na dve najčastejšie stratégie prístupu k „iným", ktoré sú identifikovateľné aj v našej histórii a to konkrétne i v prístupe k Rómom: prvá prikazuje redukovať prvok prekvapenia až k jeho vylúčeniu (napríklad diskriminácia a segregácía Rómov), druhá radí zbaviť ho významu (napríklad asimiláciou Rómov ako popretie „rómstva").

Tí, ktorí sú označení za „iných" sa líšia životným štýlom, normami správania, atď, a preto nespĺňajú predstavy o „štandardnom, normálnom" (čiže očakávanom a prijímanom) v očiach predstaviteľov dominantnej kultúry. To, že niekto onálepkuje níekoho/niektorých za „iných" mu však dáva možnosť využívať ich v prípade potreby ako „obetných baránkov" (čo sa v prípade Rómov často dialo, resp. deje do súčasnosti). Sociálne vylúčenie vlastne znamená systematický a dlhodobý proces marginalizácie a izolácie vylúčených.

Sociálne vylúčenie je vlastne obojstranne nechcený proces, pretože okrem nerovnosti v možnosti uplatňovať všetky občianske, politické a sociálne práva, vedie aj k sociálnemu napätiu a z neho plynúcim sociálnym rizikám. Môže totiž hroziť kolaps sociálnej solidarity a súdržnosti, a preto je snaha o integrovanie vylúčených jednotlivcov či skupín nevyhnutná (Atkinson, 2000).

Ak hovoríme o sociálnej exklúzíi Rómov, vylúčenie v tomto prípade znamená naozaj dlhotrvajúci historický proces. Výsledkom je vznik vzťahu, v ktorom nachádzame na jednej strane etablovaných, na druhej strane outsiderov. V tomto vzťahu môžeme identifikovať rôzne podoby sociálneho vylúčenia.

Na základe analýzy situácie života rómskych komunít, ako i preštudovanej odbornej literatúry (pozri Mareš, 2000, 2002) sme s kolegyňou Juráskovou