Kuhnová, Daniela - Kardosová, Ľubomíra (szerk.): Rómska Kultúra na Slovensku v 21. storoči (Dunaszerdahely, 2004)
Milan Kováč: Religiozita ako možný prostriedok k riešeniu sociálneho postavenie Rómov
Úlohou budúcich štátnych programov by teda malo byť kontaktovanie aktuálne účinných misií akýchkoľvek konfesií a ich získanie pre sociálne programy štátu. Tieto programy musia mať veľmi konkrétnu podobu a malí by byť dizajnované tak, aby ich propagáciu a koordináciu mohli uskutočňovať cirkvi a náboženské združenia. Druhým bodom tohto programu, a to o niečo náročnejším, bude ustanovenie takýchto misií do zón, ktoré by sme mohli označiť ako „nepopísaná tabuľa", teda do oblastí, kde žije relatívne nábožensky pasívne rómske obyvateľstvo bez aktívnych misií. Táto časť programu je citlivá najmä preto, že štátna podpora či spolupráca s konkrétnou cirkvou vysielajúcou misiu by mohla vyvolať pochybností o nestrannosti cirkevnej politiky štátu. Preto navrhujeme, aby s konkrétnym označením žiadúcich oblastí pre misie a s obsahom aktuálnych štátnych programov bolí oboznamované všetky registrované cirkvi a náboženské združenia v SR. Úlohy sprostredkovateľa by sa mohol v tomto prípade ujať azda Ústav pre vzťahy štátu a cirkví. Po zvládnutí koordinácie medzí štátnou inštitúciou iniciujúcou sociálne a vzdelávacie programy a cirkvami či náboženskými spoločnosťami, ktoré prejavia záujem o spoluprácu, príde na rad opäť otázka autority. Opäť bude nesmierne dôležité, kto bude v osadách cirkvi či náboženské združenia reprezentovať. Tam, kde jestvujú misie alebo dokonca zabehané a navštevované kostoly či modlitebne, bude zrejme cirkevná autorita jasná. Treba však rozlišovať medzi cirkevnou autoritou formálnou a skutočnou, o ktorú nám tu teraz ide. Nestačí byť farárom v obci, kde 40% obyvateľstva tvoria Rómovia. Hlavne ak z nich len minimum, alebo nikto nenavštevuje kostol (čo je dosť typický stav). Podiel Rómov na kázňach by mal byť vysoký, prípadne sa farár musí preukázať osobitnými aktivitami a prácou pre Rómov v obci. V prípade, že ich ignoruje alebo len pasívne „berie na vedomie" (opäť dosť typický stav), nie je tou hľadanou autoritou. V takom prípade síce nemožno ovplyvňovať príslušnú cirkev v personálnych otázkach, ale možno s ňou konzultovať príchod aktivistu/-ov z jej vlastných radov. Náboženskou autoritou teda nemusí byť len „klasický" farár či kňaz, ale aj cirkevný aktivista, ktorý si Rómov dokáže získať a disponuje ak nie charizmou, tak aspoň zdravým entuziazmom. Celkovo vzaté sa domnievame, že personálne otázky v cirkevných misiách majú zásadnú povahu. Pritom podľa našich zistení nie je príliš rozhodujúce, či sa náboženskou autoritou v osade stane Róm alebo ne-Róm. Žiadúcim stavom pri stratégii sociálnych a vzdelávacích reforiem v rómskych osadách by teda mala byť účinná aplikačná zložka stojaca na pilieroch dvoch autorít: svetskej a náboženskej. Svetskú autoritu by mala predstavovať komunitná osobnosť vybratá samotnými Rómami, ktorá by mala určité právomoci delegované od starostu obce a náboženskú autoritu by mal zastupovať vplyvný kňaz alebo náboženský aktivista, ktorý je komunitou uznávaný. Tieto dve osoby by boli kontaktované treťou osobou, ktorá reprezentuje záujem štátu. Táto kontaktná osoba - nazvime ju napríklad kurátor alebo mediátor, by mala na starosti len jednu alebo niekoľko osád (podľa veľkosti) a jej úlohou by bolo hľadanie konkrétnych riešení v rámci jednotlivých projektov pre konkrétnu komunitu. Tieto riešenia by plánovala v spolupráci s oboma autoritami, ktoré by mali potom rozhodujúci podiel na ich uvádzaní do praxe. 43 orvi o čô Dûs ~n Dû Dû CD £3 CD Dû ÖÖ' Dû CD=3 GO P'C' CDs Dû >
