Kuhnová, Daniela - Kardosová, Ľubomíra (szerk.): Rómska Kultúra na Slovensku v 21. storoči (Dunaszerdahely, 2004)
Viliam Zeman: Rekodifikácia a štandardizácia rómskeho jazyka
Tieto rozdiely v zápise a niekedy vo výslovnosti viedli predstaviteľov Rómov združených v Romani Union a niektorých romistov k pokusom o vytvorenie jednotnej transkripcie rómčiny. Posledný variant tejto transkripcie navrhol Marcel Courthiade a schválila ho Komisia pre štandardizáciu rómskeho jazyka Medzinárodného zväzu Rómov - Romani Union na jeho IV. Kongrese v roku 1990 vo Varšave. Táto štandardizovaná písomná norma vychádza z latinskej abecedy a pravopisné zásady majú umožniť jednotný zápis všetkých dialektov rómčiny pri zachovaní ich fonetických odlišností. V súčasnosti sa uskutočňuje akási desaťročná skúšobná doba, počas ktorej sa nemá na prijatie štandardizovanej písomnej norme nič meniť a má sa preverovať, do akej miery je prijateľná pre hovoriacich všetkými dialektmi. Na území Slovenska a Česka existuje v rámci tohto jazyka určitá nejednotnosť, je to pochopiteľné, početnú prevahu a najvýraznejšiu jazykovú priebojnosť majú Rómovia pôvodom z východného Slovenska, a preto sa východoslovenský dialekt stal základom pre gramatiku, slovník a frazeológiu s prehľadom gramatiky, ktorý bol vydaný v roku 1991. Východoslovenská rómčina tvorí základ pre učebnicu slovenskej rómčiny a kľúč k učebnici slovenskej rómčiny, ktoré boli vydané v roku 1999 v rómsko-českej verzii. Jazyková bariéra je veľkým problémom a jednou z príčin zlyhávania rómskych žiakov v školských výkonoch okrem sociálnej zaostalosti a častej chorobnosti. Reč ovplyvňuje rozumové schopnosti žiaka. Väčšina rómskych žiakov prichádza do školy s nedostatočnou slovnou zásobou a z tohto hľadiska sú už dopredu znevýhodnení. Jednou z foriem predchádzania tomuto problému bolo v školskom roku 92 - 93 zavedenie tzv. nultých ročníkov. Boli v nich zaradené deti z rómskych osád, kde ich komunikácia v slovenskom jazyku bola veľmi obmedzená. Deti práve z dôvodu neznalostí jazyka bývajú zaraďované do osobitných škôl. Úlohou nultého ročníka bolo prostredníctvom rozprávkových knižiek, pexesa, obrázkov riešiť komunikovanie týchto detí v slovenskom jazyku. Spôsob nultých ročníkov sa osvedčil a žiaci úspešne zvládli učivo prvého ročníka a bez väčších problémov pokračovali v ZŠ. Vzhľadom na stále nejasností okolo rómskeho jazyka a jeho kodifikácie sa z iniciatívy Úradu vlády SR uskutočnila pracovná porada ku kodifikácii rómskeho jazyka už 15. 10. 1999 za účasti zástupcov MK SR, MŠ SR, ŠPÚ, KRK Nitra, Ústavu etnológie, Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, FFUK, Ústavu indológie Karlovej univerzity Praha. Program porady bol zameraný na súčasnú situáciu rómskeho jazyka pri príprave jeho kodifikácie a štandardizácie. Z jej záverov vyplynuli odporúčania a úlohy ako - vytvorenie pracovnej skupiny pod patronátom PdgF UKF Nitra - Katedry rómskej kultúry a pripraviť návrh opatrení k dokončeniu normotvorby pre rómsky jazyk. Na základe odporúčaní pracovnej porady ÚV SR bola zriadená Koordinačná rada pre rómsky jazyk a literatúru pri Katedre rómskej kultúry UKF Nitra. Jej členmi za predsedníctva Jána Berkyho- Luboreckého bolí vysokoškolskí pedagógovia, zaoberajúci sa rómskym jazykom. Úlohou rady bolo úzko spolupracovať s kompetentnými ministerstvami, expertmi a odborníkmi SAV, univerzít, ústavmi a odborníkmi z radov Rómov. Na základe uznesenia vlády č. 703/2001 bod B.102, bolo Sekretariátu vlády pre rómske 27 oo CD OJs OO■O o TD3 o CD CD--,=5 OvCD 3ZD zxroo 'C HZCD CD <o 3 CDJv Q-c= ZDOO DO
