Kuhnová, Daniela - Kardosová, Ľubomíra (szerk.): Rómska Kultúra na Slovensku v 21. storoči (Dunaszerdahely, 2004)
František Godla: Rómska identita e jej súčasná podoba
I_L 20 JO 03 09 rvi'ca CD rómske), ale z hľadiska ich kvalifikovanej prípravy pre život sú tieto deti odpísané. To nie je teória, to je dlhoročná prax. Učebné osnovy a samozrejme ani učebnice, napr. slovenského jazyka, dejepisu, vlastivedy a pod. týmto žiakom nehovoria nič o ich kultúre, o ich dejinách. Teda náš edukačný systém nepodporuje rozvoj ich identity. O svojich dejinách sa tieto deti z učebnice dejepisu či vlastivedy nedozvedia nič. Ale aj ich otcovia a mamy prešli týmto edukačným systémom. Multikultúrnosť výchovy je na našich školách i vo vedomí pedagógov ešte len v plienkach, či v teórii. Pritom na východe Slovenska sú ZŠ, kde 82 - 95 % žiactva tvoria rómski žiaci. Tam, kde chýba pedagogické poslanie, pedagogický cit k žiakovi, v našom prípade rómskemu, vzniká priestor pre segregácíu rómskych žiakov, nielen do osobitnej rómskej triedy, ale aj do osobitnej budovy. Že medzi stavom týchto školských budov je priepastný rozdiel (napr. ZŠ Hermanovce v okrese Prešov, ale aj iné), je možné sa na mieste presvedčiť. O akom pedagogickom prístupe k žiakovi tu možno hovoriť? Rómske deti sa „vzdelávajú a vychovávajú" v špinavých, studených triedach, bez sociálneho zariadenia, bez učebných pomôcok, kde nie sú ničím pozitívne motivované, ale ani ich učiteľ nie, lebo do peknej, čistej a teplej budovy ich nepustia. A opäť vzniká problém stavu vo formovaní identity. Žiadna jej stránka sa v našej škole nerozvíja. Ani etnická, ani kultúrna, ani historická či jazyková. Samozrejme sú aj opačné prípady. Je to o myslení zriaďovateľov (starostov) aj riaditeľov týchto škôl. Som presvedčený, že riešenia existujú tak v oblastí riadiacej (starosta, ríadíteľ/ka, odbor školstva), ako aj v oblasti kontrolnej (ŠS1, okresný hygienik a pod.). Osobitne je potrebné skvalitniť prípravu pedagógov na vysokých školách v tomto smere. Rozhodne súčasný stav ich prípravy je nepostačujúci. Výsledkom takýchto prístupov k edukácií rómskych žiakov je najmä ich vysoká neúspešnosť na ZŠ, pochopiteľne z tohto dôvodu ich skôr symbolická prítomnosť na SŠ a VŠ. Pozitívnym javom sa môže stať zavedenie nultých (prípravných) tried pre vstup do 1. ročníka ZŠ, ako aj zavedenie funkcie asistenta učiteľa. Úspešnosť tohto kroku je opäť závislá na ľudských silách, t. j. na riaditeľovi školy, na učiteľoch a na ich spolupráci s asistentom učiteľa í rómskou rodinou. Opäť je to náročná práca, ktorú nemožno vykonávať bez potrebného pozitívneho vzťahu k týmto deťom. Rómovia patria k tým etnickým spoločenstvám, ktoré akoby nemali svoju nielen minulosť, ale zdá sa, že ani budúcnosť. Stáročný proces mnohostranného útlaku, sociálneho i duchovného strádania, neustály asímilačný tlak, snaha likvidovať rómsky jazyk a kultúru, zvyky a tradície, neustála okrajovosť v živote spoločnosti, z jej sociálneho, ekonomického i duchovného systému, averzia a ponižovanie, nezáujem o skutočné riešenie pálčivých problémov života Rómov najmä zo strany štátu, ale aj zo strany napr. cirkví a majoritnej spoločnosti všeobecne, zanechalo svoje neblahé stopy na celkovom stave rómskeho etnika. „Naučili" Rómov hanbiť sa za svoj pôvod (ale každý človek má nejaký pôvod, ktorý si sám
