Kuhnová, Daniela - Kardosová, Ľubomíra (szerk.): Rómska Kultúra na Slovensku v 21. storoči (Dunaszerdahely, 2004)

Diskusia

f—'

104

podmienok, zlepšenie duchovnej situácie človeka, zmena postojov od nenávisti k láske, zmena sociálneho postavenia a tiež lepší život.

Viem, je to práca veľmi namáhavá a veľmi zdĺhavá a vyžaduje oddaných ľudí so širokým, citlivým a láskavým srdcom plných múdrostí, ktorí vytrvajú v započatej práci napriek mnohým neúspechom. Viem, že je to Božia vôľa, aby sme vytrvalo pracovali v tomto diele. Božia moc ma chráni pred nebezpečenstvom, ktoré z ľudského hľadiska mi hrozí v osadách a tým ma Pán vyzýva: „Choď, maj odvahu, a neboj sa, ja ťa držím vo svojej ruke a strážim každý tvoj krok. Len buď verný a poslušný!“

Zbor Cirkví bratskej v Košiciach pracuje s rómskymi deťmi už dlhší čas (vyše 10 rokov). Vedúcou pracovníčkou a zároveň jednou z najobetavejších a najvyťaženejších ľudí je pani docentka Mária Baranová, ktorá sa venuje tejto práci temer vo všetkom voľnom čase. Pre rómske detí organizujú detský klub, kde sa snažia prekonať prirodzené handicapy týchťo detí a pomôcť k novej životnej orientácií. Ich cieľom je:- preventívne pôsobenie a ochrana detí pred negatívnymi javmi spoločností (alkohol, drogy, nevhodné partie)- pomoc dospievajúcim deťom správne sa rozhodnúť, hľadať životnú cestu a pomáhať im v problémoch- ukázať im Pána Ježiša Krista, ktorý je odpoveďou na ich najhlbšie potreby- integrácia rómskych detí do spoločností, podpora základných hygienických návykov, zmyslu pre povinnosť a poriadok- pomoc pri plnení školských povinností- vytváranie vzťahov priateľstva, dôvery a pomoci medzi deťmi.

Popritom organizujú hry, aktivity, výlety a tábory pre rómske detí pre zlepšenie účinnosti výuky v horeuvedených oblastiach a kvôli utužovaniu vzájomných vzťahov.

Pracovníci Zboru Cirkví bratskej Prešov - v meste Prešov sa v modlitebni Cirkvi bratskej pravidelne týždenne venujú výuke rómskych detí.

Zbor Cirkvi bratskej Prešov - oblasť Spíša

V súčasnosti navštevujem v okolí Spišskej Novej Vsi tri rómske osady - Pod Skalu, Zlatník vo Vítkovcíach a Tepličku. Nie sú to ohromné veci, ale drobná pastoračnovyučujúco-sociálna práca. Je to len niekoľko dospelých ľudí a veľa detí, ktorí sa rozhodli zmeniť svoje srdce, svoje pomery, svoju situáciu. Nemám finančné prostriedky. Bojím sa pýtať peniaze. Ľudia často vyčítajú, na čo sa peniaze použijú. Preto pomáham len podľa svojich možností, ale tie sú malé. Som však šťastný, že som mohol pomôcť tým, ktorí trpeli a strádali. Je mi však ľúto tých, ktorým som pomôcť nemohol. Títo Rómovia, s ktorými sa stretávam, okrem toho, že mi pôsobia veľa starostí, sa mi odplácajú svojou láskou, dôverou, ale aj dobro-