Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Kálmán Petőcz: Slovensko po roku 2004 - národný populizmus a madarská otázka
Kálmán Petőcz predčasne. Zásady vláda SR prijala tesne pred koncom roka 2009, avšak ich právny status ostal nevyjasnený. Z pohľadu občana nič skutočne zásadného nevyriešili. Okrúhly stôl sa postupne etabloval aj na medzinárodnej scéne, jeho zástupca sa zúčastnil na výročnej konferencii o ľudskej dimenzii OBSE vo Varšave v septembri, je konzultačným partnerom príslušných orgánov Rady Európy a OBSE. Ďalšou významnou „vnútromenšinovou“ udalosťou - z hľadiska verejnosti a médií nesporne omnoho spektakulárnejšou - bolo rozštiepenie Strany maďarskej koalície, ktorého prvým formálnym krokom bol odchod troch poslancov z parlamentného klubu SMK dňa 22. apríla, na čele s bývalým predsedom Bélom Bugárom.42 Ešte predtým klub a neskôr aj stranu opustil poslanec Zsolt Simon, ktorý bol v permanentnom spore s predsedom Csákym, ako aj so straníckou etickou komisiou. Skupina štyroch poslancov, ku ktorej sa pridal aj primátor Komárna Tibor Bastmák, ohlásila založenie novej strany MOST - Hid 7. júna, deň po voľbách do Európskeho parlamentu. Hlavným dôvodom založenia novej strany malo byť podľa Bugára to, že štýl nového vedenia SMK na čele s Pálom Csákym sa stáva čoraz neprijateľnejším pre mnohých členov, ktorí chcú stavať svoju politiku na hodnotách ako sú spolupráca, slušnosť, otvorenosť, dôvera. V strane sa vraj porušujú princípy demokratického rozhodovania, posilňuje sa trend k autoritárstvu, radikalizmu a nerešpektovaniu iných názorov. Podľa vedúcich činiteľov SMK boli motívom založenia strany MOST - Híd ekonomické a lobistické záujmy, resp. nenaplnené osobné ambície jeho zakladateľov. Strana MOST — Híd sa deklarovala ako „strana spolupráce“, ktorú sice založili Maďari, ale má byť otvorená aj Slovákom. Do užšieho vedenia sa však na ustanovujúcom sneme dostal len literárny vedec, bývalý minister a veľvyslanec v Budapešti Rudolf Chmel. Politici SMK stranu MOST - Híd označujú za „stranu asimilácie“, obviňujú ich členov zo „zrady národných záujmov“. Maďarská politická scéna sa tak paradoxne po dvadsiatich rokoch vrátila v istom zmysle na úplný začiatok: hodnotenie jej politických aktérov sa nezakladá na ich politicko-ideologickom smerovaní, odborných a ľudských kvalitách, ale na tom, či sú „dobrí“, alebo „zlí“ Maďari, resp. na tom, či sú „nacionálni extrémisti“, alebo „oportúnni kolaboranti“. Je zrejmé, že maďarské voličstvo na Slovensku nie je dostatočne početné na to, aby „uživilo“ dve strany. Keďže prah zvoliteľnosti pre jednu stranu je 5 %, je veľmi nepravdepodobné, že ho prekročia obe strany, ak neuzatvoria koalíciu. Strana MOST - Híd sa spolieha na to, že získa dostatočný počet hlasov slovenských voličov. Prvé odozvy a prieskumy verej88
