Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Kálmán Petőcz: Slovensko po roku 2004 - národný populizmus a madarská otázka
Slovensko po roku 2004... násťbodovom programe ďalšej spolupráce. Niektoré z bodov boli potvrdením úloh, ku ktorým sa prihlásili premiéri Gyurcsány a Fico v júni 2007, niektoré body boli nové. Dohodli sa medzi iným na tom, že slovenská vláda vypracuje a prijme zásady implementácie zákona o štátnom jazyku, pričom zohľadní pripomienky úradu Vysokého komisára OBSE Knuta Vollebaeka. Aj zrejme na základe procesu naštartovaného na stretnutí Bajnai - Fico a na základe pokračujúcich konzultácií na úrovni oboch diplomacií sa minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák koncom októbra pred zahraničnými novinármi vyjadril, že „slovensko-madarské vzťahy sa normalizovali“.26 V ten istý deň však podpredseda vlády Dušan Čaplovič označil vystúpenie lídra Fideszu Viktora Orbána, s najväčšou pravdepodobnosťou budúceho premiéra MR, za „politickú agresiu voči Slovensku, voči slovenským hodnotám a voči európskym hodnotám“ a o predsedovi SMK Csákym povedal, že za ostatných 20 rokov na Slovensku žiaden politik neklamal tak, ako on.27 Popudom k takémuto hodnoteniu bola úvaha Viktora Orbána o spoločnom plánovaní budúcnosti Maďarov v Karpatskej kotline, o práve národnostných menšín - „národnostných spoločenstiev“ na autonómiu, ako aj skutočnosť, že vo svojom prejave niekolkokrát použil výraz „Felvidék“.28 Dosť nešetrne sa o Maďaroch opätovne vyjadril aj premiér Fico. V súvislosti s opätovným otvorením otázky Benešových dekrétov, ku ktorej prispel český prezident Václav Klaus pri hezitovaní o dokončení ratifikácie Lisabonskej zmluvy EU v Českej republike, premiér Fico vo svojom videoblogu povedal, že „Benešovými dekrétmi sa povojnové Československo vysporiadalo s nepriateľmi a fašistickými kolaborantmi“.29 Ďalej, že Benešove dekréty (ktorými boli státisíce osôb zbavené všetkých svojich občianskych a politických práv) predstavovali ako súčasť denacifikačných opatrení „akt spravodlivosti“. Denník Új Szó sa v reakcii na premiérovu argumentáciu ohradil slovami, že „podľa logiky ministerského predsedu sme (t.j. všetci Maďari) fašistickí zradcovia, nepriatelia slovenského národa, počnúc ledva gagotajúcimi batoľatami až po vetchých starcov na smrteľnej posteli“.30 Autor si na tomto mieste dovolí citovať významného maďarského mysliteľa 20. storočia Istvána Bibóa: „Nijaká nespravodlivosť, ktorej sa niekto dopustil, nemôže ospravedlniť nespravodlivosti druhých, a najmä zločiny fašizmu nemôžu byť za žiadnych okolností mierou a ospravedlnením pre postupy demokracií.“31 Diskriminačné opatrenia uplatňované demokratickými vládami v mierových časoch sa nemôžu zdôvodniť činmi nedemokratických režimov vo vojnových časoch. Spôsob vedenia debaty o tomto probléme ešte aj 20 rokov po páde komunizmu vyvoláva pochybnosti, či poli-83
