Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Kálmán Petőcz: Slovensko po roku 2004 - národný populizmus a madarská otázka
Kálmán Petőcz Rok 2009: HiSTORickÉ dlNO, aIeIx) NÁdEJ NA zlEpŠENÍE? V roku 2009 pokračoval trend z predchádzajúceho obdobia. Viacerí mienkotvomí komentátori a analytici niekoľkokrát vyhlásili, že slovensko-madarské vzťahy dosiahli „historické dno“. Prvý krát to bolo počas prezidentskej volebnej kampane koncom marca a začiatkom apríla 2009. Po prvom kole voľby totiž vedúci predstavitelia SNS Ján Slota a Anna Belousovová vyjadrili „znepokojenie a ľútosť“, že Iveta Radičová získala veľa hlasov „najmä vďaka spoluobčanom maďarskej národnosti“. Pred druhým kolom Anna Belousovová povedala, že „nie je možné, aby väčšine Slovenska diktovala bohatá Bratislava [... ] a tie okresy, v ktorých rozhoduje [...] menšina maďarskej národnosti“. Ján Slota pritvrdil, ked povedal, že „bolo by choré, keby národnostná menšina zvolila hlavu štátu väčšine”. {Kolíková - Petőcz, 2009/1). Voči týmto výrokom sa okrem ministra zahraničných vecí M. Lajčáka jednoznačne neohradil žiaden z vysokých ústavných činiteľov. Na viacerých miestach SR boli rozširované letáky s varovaním, že Iveta Radičová sľúbila Maďarom autonómiu, inzerát s rovnakým varovaním sa objavil aj v niektorých médiách. O inzeráte nakoniec vysvitlo, že ho zadala SNS. Druhýkrát bolo historické dno dosiahnuté začiatkom júna, ked Národná rada prijala na svojom mimoriadnom zasadaní zvláštne uznesenie v súvislosti s výrokmi maďarského opozičného politika Viktora Orbána. Dôvodom bol Orbánov apel k všetkým voličom maďarskej národnosti, aby účasťou vo volbách do Európskeho parlamentu zabezpečili „madärstvu“ Karpatskej kotliny čo najväčšie zastúpenie. Výrok zaznel na pracovnom stretnutí Orbána s lídrom SMK Pálom Csákym v Ostrihome, ako súčasť spoločnej volebnej kampane Fideszu a SMK. Tretí negatívny rekord bol dosiahnutý koncom leta kombináciou troch udalostí. 30. júna NR SR prijala novelizáciu zákona č. 270/1995 o štátnom jazyku. Tá síce oproti pôvodnej verzii, predloženej Ministerstvom kultúry ešte koncom roka 2008, doznala niekoľko pozitívnych zmien, napriek tomu však vyvolala veľký odpor rovnako v radoch maďarskej menšiny, ako aj ústavných činiteľov a politikov Maďarskej republiky. Mnohí slovenskí ústavní činitelia tieto protesty označili za „brutálnu lživú kampaň proti Slovenskej republike.“ Je fakt, že viacerí politici v Maďarsku, ako aj v krajanskej komunite sa k zákonu vyjadrovali často nekompetentne a kampaňovito a - či už úmyselne, alebo v nevedomosti - vyslovili niekolko zavádzajúcich výrokov. Samotný text zákona je však v mnohých ohľadoch nejasný a dezintepretovateľný, na čo vo svojom stanovisku upozornil aj Vysoký 80
