Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Kálmán Petőcz: Slovensko po roku 2004 - národný populizmus a madarská otázka
Kálmán Petőcz demokraciu chápu zjednodušene ako „vládu väčšiny“, pričom vlastnú vládu stotožňujú so štátom a štát chcú budovať posilňovaním národného principu. V takýchto rámcoch sú možnosti menšinovej komunity značne obmedzené. Začiatkom roka 2008 SNS prostredníctvom ministra školstva Mikolaja iniciovala ďalšie kolo slovensko-madarských prekáračiek. Po prvé, v novom školskom zákone sa odstránila explicitná zmienka o školách s vyučovacím jazykom maďarským a ukrajinským/rusínskym, ktorá bola uvedená v zákone z roku 1984. Napriek tomu, že zákon je omnoho rozsiahlejší a podrobnejší ako predtým, neobsahuje osobitnú kapitolu o národnostnom školstve: úprava podmienok jeho fungovania je takmer celá presunutá do rôznych podzákonných noriem. Je to veľmi neštandardný postup, keďže práve školský zákon by mal byť tou legislatívnou normou, ktorá upravuje podmienky ústavného práva na vzdelávanie menšín v materinskom jazyku, podľa článku 34, bod 2a) ústavy SR. Zároveň však práve so schvaľovaním konečnej podoby nového školského zákona v máji bola spojená jedna z najväčších „záhad“ politického vývoja po voľbách roku 2006. 10. apríla parlament schválil Lisabonskú zmluvu, revidovanú základnú zmluvu o Európskej únii, bez ktorej by fungovanie Európskej únie vo formáte rozšírenej na 27 štátov nebolo možné. K schváleniu prispeli svojimi hlasmi aj poslanci SMK. (K schváleniu bola potrebná ústavná väčšina, ktorou vládne strany nedisponujú.) To by samo osebe nebolo prekvapivé, veď SMK bola vždy proeurópska strana. Porušila tým však internú dohodu z januára, podľa ktorej opozícia nepodporí schválenie Lisabonskej zmluvy, pokiaľ vláda nestiahne, alebo zásadným spôsobom neupraví návrh nového tlačového zákona. Ten podľa opozície, stavovských organizácií novinárov, ako aj Vysokého predstaviteľa OBSE pre slobodu médií Miklósa Harasztiho neprípustné zasahuje do slobody prejavu a do nezávislosti redakčnej práce.15 Keďže slovenský právny poriadok je postavený tak, že väčšina zákonov sa prijíma jednoduchou väčšinou, možnosti opozície v parlamente sú veľmi obmedzené. Uzatvorenie medzinárodnej zmluvy je jedným zo zriedkavých prípadov, keď má opozícia reálnu možnosť zasiahnuť do priebehu legislatívneho procesu. Opustenie opozičnej dohody vo veci spojenia Lisabonskej zmluvy a tlačového zákona zvyšné dve opozičné strany považovali za zradu a tušili za tým „tajné“ dohody. Jedným z „benefitov“ pre SMK mala byť práve úprava jedného z ustanovení nového školského zákona, podľa ktorého v školách s vyučovacím jazykom menšin nebude počet hodín slovenského jazyka vyšší ako počet hodín materinského jazyka. Toto niektorí opoziční politici hodnotili ako „obchod v znamení hesla viac kompetencií pre Brusel, menej slovenčiny na našich 76
