Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Kálmán Petőcz: Slovensko po roku 2004 - národný populizmus a madarská otázka
Kálmán Petőcz noviny) sa objavilo niekoľko veľkých rozhovorov s troma vedúcimi predstaviteľmi strany - predsedom Bélom Bugárom, výkonným podpredsedom Miklósom Duraym a podpredsedom Pálom Csákym. Prostredníctvom nich sa široká slovenská verejnosť po dlhom čase dozvedela, že aj vo vnútri SMK prebiehajú vážne spory. Béla Bugár sa netajil, že jeho cieľom je odstaviť Miklósa Durayho na vedľajšiu koľaj, zároveň však dával nejednoznačné odpovede na otázky týkajúcich sa jeho ďalšieho zotrvania vo vysokej politike. Bolo evidentné, že 17 rokov strávených vo vrcholovej politike ho značne vyčerpalo. Je potrebné podotknúť, že aj viacerí radoví členovia SMK prejavovali otvorenú nespokojnosť s tým, že od volieb SMK nebola schopná sformulovať jasnú stratégiu, ako mieni v opozícii ďalej politizovať. Miklós Duray na Bugárove vyjadrenia odpovedal protiútokom, keď ho obvinil, že v počiatočných rokoch svojej politickej dráhy bol riadený bývalým agentom komunistickej štátnej bezpečnosti, a že v strane prevládli záujmy hospodárskych lobistických skupín. Pál Csáky, ktorý dlhé týždne odmietal možnosť kandidatúry na post predsedu SMK, nakoniec využil situáciu a zrejme aj s pomocou hlasov Durayho skupiny v straníckych volbách 31. marca tesne porazil Bélu Bugára. V slovenskej verejnosti, médiách, ako aj na politickej scéne sa okamžite ozvali varovné hlasy o radikalizácii SMK, dokonca o potrebe „uzatvoriť ju na určitý čas do karantény“ (návrh časti politikov KDH). Bélu Bugára začali médiá prezentovať ako div nie martýra, bez toho, že by uvažovali nad tým, že jeho pád mohol byť aj výsledkom určitých prirodzených, zákonitých procesov. Do omrzenia a nekriticky sa opakovali tézy, ktoré nezodpovedali skutočnosti - napr. že Miklós Duray sa stal druhým najdôležitejším človekom v SMK. Pravdou však bolo to, že „dvojkou“, výkonným podpredsedom bol v období predsedania Bélu Bugára a v novom vedení obsadil len jedno z „obyčajných“ podpredsedníckych miest. Duray pokračoval vo svojom „zvyku“ vyjadrovať sa k závažným otázkam pre maďarské médiá a na podujatiach organizovaných v Maďarskej republike, čím ďalej iritoval slovenskú verejnosť. To však robil pravidelne aj predtým, za predsedania Bélu Bugára. Väčším problémom bolo to, že Pál Csáky nebol pripravený na prevzatie moci v SMK. Neprišiel s jasnou, prepracovanou stratégiou na riešenie tých problémov, kvôli ktorým kritizoval Bélu Bugára. Namiesto toho, aby trpezlivo a cieľavedome pracoval na získaní si slovenskej i maďarskej verejnej mienky, na novinárske otázky reagoval často podráždene alebo vyhýbavo, čím si do značnej miery popudil proti sebe väčšinu slovenských médií.9 Ďalej nastoľoval bez dostatočnej predprípravy témy, ktoré dráždili nielen SNS, ale celú slovenskú politickú scénu. Otvorenie témy 72
