Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Kálmán Petőcz: Slovensko po roku 2004 - národný populizmus a madarská otázka
Slovensko po roku 2004... v podobe, ktorá bola na základe predchádzajúceho vývoja, i z pohľadu blízkosti voličskej základne dotknutých strán v podstate najlogickejšia. Robert Fico si do vlády prizval SNS Jána Slotu a HZDS Vladimíra Mečiara. Táto konštelácia okamžite vyvolala obavy v prostredí maďarskej menšiny, jej politických predstaviteľov, ale aj oficiálnych politických kruhov v Maďarsku. Spomienky na vládnutie dvojice Mečiar - Slota (vtedy doplnenej o Združenie robotníkov Slovenska Jána Ľuptáka) boli ešte príliš čerstvé. Pozvanie SNS do vlády nevyviedlo z miery len maďarskú verejnosť a liberálne zmýšľajúcu časť slovenskej verejnosti, ale aj zahraničných partnerov SMER-u v Strane európskych socialistov (PES). Tí najprv SMER varovali a neskôr pozastavili jeho pridružené členstvo v PES. (Nakoniec však na jar 2008 pridružené členstvo SMER-u PES obnovila, napriek tomu, že dôvody, ktoré viedli európskych socialistov k pôvodnému rozhodnutiu, sa nezmenili, naopak: nacionalizácia slovenskej politickej scény ešte viacej pokročila.) Reakcie premiéra Roberta Fica, ale niekedy aj iných ústavných činiteľov na tento krok PES, ako aj na kritiku zo strany maďarských štátnych orgánov boli veľmi rázne a zásadne odmietavé. Premiér a predseda SMER- u označil rozhodnutie socialistickej frakcie Európskeho parlamentu o iniciovaní pozastavenia pridruženého členstva SMER-u v PES 5. júla za odraz „záujmov nadnárodných spoločností a monopolov, ktoré sa boja o svoje zisky“, ako aj za výsledok aktivity maďarských poslancov, ktorí sú nespokojní s tým, že SMK sa nestala členom vlády. (ČTK, 7. júla 2008.) Napriek tomu, že kritika (najmä po neúspechu politiky EU voči Rakúsku s Jörgom Haiderom vo vláde roku 2001) nemala a nemohla viesť k rekonštrukcii slovenskej vlády, ktorej formálna legitimita bola nespochybniteľná, bagatelizovanie obáv medzinárodnej komunity nebolo na mieste. Symbolickým v tomto ohľade je postoj Združenia slobodných demokratov (SZDSZ), menšej vládnej strany v Maďarsku. Poslanci za SZDSZ boli totiž jediní, ktorí roku 2001 v maďarskom parlamente nehlasovali za prijatie Zákona o zahraničných Maďaroch. Takisto boli roku 2004 proti riešeniu otázky dvojitého občianstva zahraničných Maďarov prostredníctvom ľudového hlasovania. Svoje postoje zdôvodňovali tým, že týmito krokmi sa síce čiastočne napĺňa jedna z prioritných dimenzií maďarskej zahraničnej politiky, ale narúša sa - hlavne vo vzťahu k Slovensku, partnerskej kandidátskej, neskôr členskej krajine Európskej únie - dimenzia dobrého susedstva, čo môže mať spätný dopad aj na menšinových Maďarov. Avšak ani politici SZDSZ, najmä predseda parlamentného výboru pre záležitosti EU Mátyás Eörsi, neboli pri komentovaní novej politickej situácie na Slovensku vôbec zhovievaví. Eörsi, považovaný za jedného z najústretovejších 69
