Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Grigorij Mesežnikov: Národný populizmus na Slovensku: definovanie charakteru štátu a interpretácia vybraných historických udalosti
Národný populizmus na Slovensku... Milana Ďuricu Dejiny Slovenska a Slovákov na základných školách. Podpredsedníčka SNS Anna Malíková označila túto knihu, autor ktorej sa snažil ospravedlňovať deportácie Židov počas druhej svetovej vojny, za „veľmi cenný a objektivizovaný prehľad dejín Slovenska“.40 V apríli 1998 SNS označila prezidenta Tisu za „mučeníka obrany národa a kresťanstva pred boľševizmom a liberalizmom“ a na margo spoločensko-politického usporiadania, ktoré existovalo na Slovensku v období 1939 - 1945 uviedla, že „koncepcia harmonizujúceho stavovského štátu v duchu sociálneho učenia katolíckej cirkvi s vyváženým fungovaním parlamentu, predbehla v tomto období európsky vývoj v citlivej sociálnej oblasti“.41 V októbri 1998 predseda SNS Ján Slota otvorene vyzval k rehabilitácii Jozefa Tisu a vyhlásil, že „je to obyčajná sprostá špinavosť tých, ktorí tvrdia, že vojnový slovenský štát v rokoch 1939 - 1945 bol fašistický“.42 Vtedajší hovorca (od roku 2006 predseda parlamentného poslaneckého klubu) SNS Rafael Rafaj spochybnil pojem „klérofašizmus“ vo vzťahu k režimu slovenského štátu, pričom spochybnil opodstatnenosť používania pojmu fašizmus ako takého, kedže, ako tvrdil, ide o výmysel komunistickej propagandy, používaný na označenie „všetkého čo je akýmkoľvek spôsobom proti komunizmu“.43 V najotvorenejšej podobe ospravedlňoval tzv. riešenie židovskej otázky na Slovensku počas druhej svetovej vojny poslanec NR SR Bartolomej Kune, predseda Odborného klubu pre kresťanskú politiku SNS. Ten v rozhovore s redaktorkou TV NOVA v máji 1996 použil „vysvetľujúce“ argumenty sociálno-ekonomického charakteru. Vyhlásil: „Slovenská republika nespočívala na rasistických zákonoch. Tie hospodárske aspekty, ktoré zrejme máte na mysli, tie sa uplatnili ešte pred prijatím Židovského kódexu, na ktorého základe sa potom diali tie veci ako odsun. Tam šlo o snahu určitým spôsobom napraviť nedobrý stav vecí, keď príliš velkú časť národného bohatstva vlastnilo málo ľudí - 3,6 percenta obyvateľstva. Bola to koncentrácia majetku v židovských rukách a mala svoje špecifiká. To nikto, kto tu nežil a kto to bližšie neštudoval, nevie. Totižto, tu išlo o vykorisťovanie a zbedačovanie slovenského ľudu, ktoré bolo cestou k posunu národného bohatstva a vlastníctva do rúk tej malej skupiny občanov“.44 V roku 2000 Ján Slota obhajoval rozhodnutie poslancov mestského zastupiteľstva v Žiline umiestniť v meste pamätnú tabulu Jozefa Tisu, pričom pri zdôvodnení svojho postoja sa odvolával na údajné prípady zo zahraničia: „V Maďarsku v hlavnom meste je Horthy, fašista ako bič, na velkom koni... V celom Taliansku vidíte množstvo búst fašistu Mussoliniho, v Nemecku a v Rakúsku hromadu rôznych plakiet a tabúľ na oslavu Hitlera alebo na pamiatku Hitlera.“45 O dva roky neskôr terajší predseda SNS žia-57
