Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Grigorij Mesežnikov: Národný populizmus na Slovensku: definovanie charakteru štátu a interpretácia vybraných historických udalosti
Národný populizmus na Slovensku... žilo organizácii neo-komunistického typu a to i napriek tomu, že v jeho programových dokumentoch resp. vo výrokoch jeho popredných predstaviteľov absentovali jednoznačné deklarácie o oddanosti komunistickej, marxisticko-leninskej ideológii. Hoci ZRS nebolo typickým národno-populistickým politickým subjektom, svojou účasťou na vládnutí spolu s HZDS a SNS vytváralo priaznivejšie podmienky pre realizáciu národno-populistickej politiky. O skutočnom nastavení národných populistov na rôzne typy vzájomných interakcií (dialóg alebo konflikt) spoločenských skupín na Slovensku svedčili a svedčia ich stanoviská nielen v tematických oblastiach, súvisiacich s problematikou národnostných menšín (tu sa najviac prejavuje etnický nacionalizmus), ale aj v takých témach ako chápanie základov spoločenského usporiadania, definovanie charakteru štátu, volba konceptu národa, riešenie dichotómie „etnické“ verzus „občianske“, celkový súlad politického kréda s liberálno-demokratickými hodnotami a interpretácia národných dejín, vrátane hodnotenia jednotlivých historických období, udalostí a postáv. DeFíinovainíe cIharaI<teru štátu V rokoch 1994 - 1998, v období pôsobenia koaličnej vlády „tvrdých“ populistov HZDS - SNS - ZRS, problematika, súvisiaca s charakterom štátu, sa podávala protagonistami národno-populistickej politiky spôsobom, ktorý mal zvýrazniť ich výnimočnú úlohu pri vzniku samostatného štátu, osobitnú hodnotu národného štátu a štátnej nezávislosti SR ako najvyššej spoločenskej priority, prevahu záujmov štátu a jeho inštitúcií nad záujmami jednotlivcov. V období 1994 - 1998 od vzniku samostatnej Slovenskej republiky uplynul iba krátky čas, pričom proces budovania štátnych inštitúcii nebol úplne zavŕšený. Miera identifikácie občanov SR s novovzniknutým štátom bola pomerne nízka, akceptáciu faktu rozdelenia Československa u značnej časti populácie sprevádzali pocity frustrácie z vlastnej neschopnosti prispieť k inému riešeniu štátoprávnej otázky v období 1990 - 1992. Tieto pocity znásobovala auťoritárska vnútorná politika vlády na čele s Vladimírom Mečiarom, ktorá vyvolávala obavy a následne aj protesty najmä u Iudí s prodemokratickými hodnotovými orientáciami; u obyvatelov patriacich k národnostným menšinám, najmä k maďarskej menšine, nesúhlas vyvolával predovšetkým nacionalizmus, prejavujúci sa v rovine štátnej menšinovej politiky v oblasti školstva, kultúry a používania materinského jazyka. 47
