Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Peter Učen: ako pristupovat k národnému populizmu
Ako pristupovať k národnému populizmu v mene populácie: kto kladie požiadavky, v mene akej skupiny a aká je ich povaha. Ďalším užitočným nástrojom sa môžu stať vzťahové typológie, ktoré rozlišujú nacionalizmus podlá spôsobu, akým nacionalisti definujú svoj vzťah k iným, teda nielen etnickým, skupinám. Brubaker (citovaný Heamom 2006, 122-23) predstavil poučnú typológiu: (1) nacionalizujúci nacionalizmus, keď sa „pôvodne marginalizované národy pokúšajú použiť štátnu moc na upevnenie svojho ‘vlastníctva’ štátu“; (2) vlastenecký nacionalizmus, ked sa materský štát „snaží chrániť a podporovať záujmy svojich súkmeňovcov, ktorí sú v pozícii marginalizovanej menšiny v inom, zvyčajne susednom štáte“; a (3) menšinový nacionalizmus, ked sa „marginalizované skupiny na základe svojej národnosti dožadujú uznania a istých kultúrnych a politických práv“.7 Na základe tohto vzťahového prístupu určil Deegan-Krause niekoľko typov nacionalistických postojov, ktoré možno pozorovať medzi Slovákmi po roku 1989. Hoci opomenul nacionalizmus slovenských Maďarov, jeho definícia si zaslúži plnú citáciu: periférny nacionalizmus voči domácej väčšine — Cechom. Niektorí Slováci vnímali postavenie Slovákov v spoločnom československom štáte ako okrajové a podriadené postaveniu Čechov. Niektorí z nich sa snažili o formálnu zmenu vzťahov medzi dvoma republikami či dokonca o rozpustenie spoločného štátu. Periférny nacionalizmus voči regionálnym alebo globálnym inštitúciám - Západu. Niektorí Slováci verili, že územná a kultúrna integrita Slovenska je v rizikovom postavení zoči-voči úzko previazaným hrozbám, ktoré predstavovali Európska únia, NATO, ich členské štáty a ich zahraničné ekonomické subjekty. Periférny nacionalizmus voči cudziemu štátu — Maďarsku. Niektorí Slováci sa snažili vzdorovať nebezpečenstvu maďarizácie Slovákov na územiach pozdĺž južných hraníc krajiny obývaných maďarskou menšinou ako aj Slovákov žijúcich v Maďarsku. Štátotvorný nacionalizmus voči menšine s domovským štátom - etnickým Maďarom. Niektorí Slováci podporovali štátotvorné snahy o rozšírenie používania slovenského jazyka ako oficiálneho jazyka v oblasti štátnej správy, vzdelávania a kultúry na úkor jazyka maďarského. Štátotvorný nacionalizmus voči menšine bez domovského štátu - Rómom. Niektorí Slováci pokladali početnú rómsku komunitu za prekážku na ceste k integrovanému slovenskému štátu. Navrhované riešenia siahali od asimilácie Rómov do slovenskej komunity cez vzdelávanie v jazyku a kultúre až 21
