Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Peter Učen: ako pristupovat k národnému populizmu
Ako pristupovať k národnému populizmu kerove pochyby, populizmus nie je schopný poskytnúť komplexný politický program pre súčasné politické spoločenstvá. Hoci pre niekoho by definícia populizmu ako púhej ideológie - navyše nie príliš dominantnej - mohla byť sklamaním, zdá sa, že tento prístup napriek svojej skromnosti ponúka pozoruhodné výhody. Napríklad prirodzene očakáva, že populizmus sa bude v prejavoch a odkazoch politických aktérov nachádzať v kombinácii s inými ideologickými prvkami. Tým eliminuje potrebu identifikovať ‘čistý’ či ‘pravý’ populizmus ako aj tendenciu zhrnúť všetky možné charakteristiky populizmu pod spoločnú strechu. Ide o to, aby sme identifikovali to, čo majú spoločné, a to nespočíva v ich preferenciách verejnej politiky ani v demografických charakteristikách ich priaznivcov ale v tom, čo ponúkajú ako svoje poňatie politiky. Ako všetky ostatné ideológie, aj populizmus hovorí svojím vlastným spôsobom o tom, čo je to politika, o čo v nej ide, a čo z toho pre ľudí vyplýva. Definovanie populizmu ako osobitej ideológie v praxi znamená snahu rozpoznať prítomnosť jadrových konceptov populistickej ideológie v odkazoch strán a ich hovorcov, identifikovať rôzne formy, ktoré na seba tieto koncepty môžu vziať, a oddeliť ich od komponentov iných ideológií, ktoré sa v prejavoch strán zaiste budú vyskytovať tiež. Inými slovami, identifikácia základných konceptov populistickej ideológie uľahčuje skúmanie diverzity v rámci populizmu. Mnohorakosť, v ktorej sa tieto koncepty môžu vyskytovať, dáva možnosť poradiť si s empirickou variabilitou populizmu v reálnom živote. Zatiaľ čo všetky druhy populizmu musia zhodne zdieľať všetky štyri jadrové koncepty populistickej ideológie, môžu - a budú - sa líšiť v ich prejavoch a v relatívnej váhe v rámci populistického apelu. Napriek tendencii k všeobecnosti sa populistické apely v reálnom živote môžu líšiť aj tým, ako definujú ‘ľuď a ‘elitu’ (t.j. kto a prečo medzi ne patrí či nepatrí) a názorom na povahu antagonistického vzťahu medzi nimi (t.j. ako elita škodí ľudu). Zoznam možných rozdielov môže tiež obsahovať návrhy ohľadne spôsobu znovunastolenia vedúcej úlohy ľudu vo svete politiky. V komplexných prejavoch politických strán sa všetky možné metamorfózy prvkov populistickej ideológie spravidla vyskytujú skombinované s prvkami iných ideológií. Je nepochybné, že časom sa môžu objaviť lepšie konceptualizácie populizmu, avšak chápanie populizmu ako ‘bezobsažnej’ ideológie sa zdá byť mimoriadne vhodné na prebádanie rôznych druhov populizmu množiacich sa v postkomunistickom svete.4 Ak sme v predchádzajúcej časti skonštatovali, že populistická radikálna pravica je príliš exkluzívny pojem sťažujúci úplnú analýzu postkomunistic-19
