Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Zsolt Gál: Argentína na Dunaji - populistická ekonomická politika ako najväčši nepriatel udržatelného hospodárskeho rastu
Argentína na Dunaji... Zdroje: Trend Špcciál Top 200, júl 2009. Štatistický úrad Slovenskej republiky 2009/a. Celkový dovoz a celkový vývoz podlá kontinentov a ekonomických zoskupení krajín v roku 2008 a vlastné prepočty. Je zrejmé, že pri takejto miere závislosti na zahraničných spotrebiteľoch, domáce fiškálne stimuly nedokážu nahradiť export, zjednodušene povedané: slovenská vláda nemôže kúpiť 600 tisíc áut a 9 miliónov LCD televízorov namiesto zahraničných konzumentov. Keď však začne stimulovať verejnými výdavkami domáci dopyt obyvateľov, tak väčšina vynaložených peňazí sa môže ocitnúť v zahraničí - ako dobrý príklad môže slúžiť zavedenie „šrotovného“, teda štátnej podpory na výmenu starých áut na nové v roku 2009.10 Medzi ďalšie dôvody neúspechu fiškálnych stimulov patrí to, že - v protiklade k odporúčaniam keynesiánskej ekonomickej teórie - sa využívali v čase ekonomického rastu; okrem toho velká časť vynaložených peňazí bola často doslova prejedená (sociálne výdavky, zvýšenie miezd, cenové dotácie) alebo premrhaná v čiernej diere neefektívneho štátneho sektora namiesto efektívnejších investícií (zlepšenie infraštruktúry, podpora podnikateľského prostredia, vzdelávania, výskumu a vývoja). Najilustratívnejším príkladom neúspechu je populistický cyklus v Maďarsku v rokoch 2002 - 2007 s mierne upravenými parametrami až do roku 2009. Pred volbami v roku 2002 sa dve hlavné strany v krajine - vládnuci Fidesz a opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) - zamotali do špirály populistických sľubov. Horšie je, že víťazná MSZP nezodovedné sľuby aj uskutočnila v podobe tzv. stodňového programu vlády Pétera Medgyessyho. V záujme objektívnoti však je potrebné dodať, so zavádzaním populistických opatrení začala už predvhádzajúca vláda Viktora Orbána, a poslanci Fideszu neskôr v parlamente tiež zahlasovali za Medgyessyho stodňový program. Od reality úplne odtrhnuté populistické rozdávanie teda podporovali a schválili všetky strany v parlamente (okrem malej pravicovej strany MDF), čiže populistické potopenie verejných financií bolo konsenzuálnym rozhodnutím. Maďarsko malo v období 2002 - 2006 najväčšie deficity verejných financií nielen v rámci EU, ale aj v porovnaní so všetkými relevantnými ekonomikami sveta. Najväčšie rozpočtové diery sa pritom objavili vo volebných rokoch 2002 a 2006, čo je rukolapným potvrdením toho, že politici rozmýšľajú a rozhodujú vedení skôr politickým než ekonomickým zvažovaním. Napriek obrovským fiškálnym stimulom nedošlo k výraznému zvýšeniu ekonomického rastu a zamestnanosti, rast bol dokonca nižší, než v ostatných krajinách V4. V roku 2007 - po štvorročnom rozdávaní - klesol rast na 1,2 %, na nižšiu 181
