Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Zsolt Gál: Argentína na Dunaji - populistická ekonomická politika ako najväčši nepriatel udržatelného hospodárskeho rastu
Argentína na Dunaji... tý do konca (k tomu by bolo potrebné ešte jedno volebné obdobie s podobnými deficitmi verejných financií, aké sa očakávajú v rokoch 2009 a 2010). Slovenský aj madarský cyklus sa vyznačoval tým, že fiškálna expanzia sa uskutočnila v období ekonomického rastu, v celkovo priaznivom medzinárodnom ekonomickom prostredí. Ekonomická politika tak išla proti všetkým učebniciam ekonómie.9 Zaujímavou náhodnou okolnosťou je to, že slovenský a madarský cyklus sa nachádzali v opačných štádiách vývoja: vtedy, keď sa v jednej krajine ekonomika stabilizovala, v druhej práve naberalo na obrátkach populistické rozdávanie, a naopak. Určitý rozdiel predstavovala skutočnosť, že na Slovensku značná časť rozpočtových deficitov a verejného dlhu bola implicitného charakteru a až neskôr sa transformovala na verejný dlh, kým v Maďarsku sa deficit prejavil explicitne predovšetkým v rozpočtoch a dlhoch verejnej sféry. Nový slovenský cyklus sa výrazne líši v dvoch ohľadoch: deficity narástli počas ekonomickej krízy a v čase, keď Slovensko už zaviedlo spoločnú európsku menu euro. Skúsenosti z dvoch stredoeurópskych krajín ukazujú, že fiškálne stimuly ani krátkodobo neviedli k výraznému zvýšeniu ekonomického rastu alebo zamestnanosti, dokonca aj keď deficity verejných financií a bežného účtu platobnej bilancie narástli do veľmi velkých rozmerov (7 až 10 % HDP), a udržiavali sa na týchto úrovniach aj tri alebo štyri roky po sebe. Fiškálnou expanziou bol štát schopný iba udržať tempo rastu a úroveň zamestnanosti, pričom v Maďarsku, kde veľká časť výdavkov smerovala na mzdy a sociálne dávky viedla aj k veľkému nárastu reálnych príjmov, aj tento efekt bol mal len dočasné trvanie). Na konci populistického cyklu však došlo k výraznému spomaleniu rastu, prepadu miezd a zamestnanosti ako aj k nárastu inflácie. Napokon kríza donútila vládu v záujme odvrátenia kolapsu ekonomiky k prijatiu úsporných balíčkov. Fiškálna expanzia teda ani na začiatku populistického cyklu nedokázala výrazne oživiť ekonomiku (podľa latinsko-amerických skúseností). Hlavnými príčinami totálnej neúčinnosti štátnych stimulov sú veľká miera otvorenosti a obmedzenosť vnútorných trhov pomerne malých stredoeurópskych ekonomík, rovnako ako neexistencia takmer žiadnych prekážok voľného pohybu tovarov a služieb a postupne aj pracovnej sily a kapitál. Ako ukazuje aj nasledujúca tabuľka, krajiny V4 (okrem Poľska, ktorý ako jediný nový členský štát EU má relatívne veľký domáci trh) vyvážajú viac ako tri štvrtiny svojej produkcie, a porovnateľne vysoký podiel na HDP predstavuje aj dovoz. 179
