Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Zsolt Gál: Argentína na Dunaji - populistická ekonomická politika ako najväčši nepriatel udržatelného hospodárskeho rastu
Zsolt Gál mala byť rozľahlosť a rozmanitosť federácie, kde veľké množstvo frakcií, náboženstiev a strán zabráni tomu, aby niektorá z nich mala prevahu.3 Otcovia zakladatelia sa voči tyranii väčšiny snažili zabezpečiť ústavou, ktorá - podľa predstáv Charlesa Montesquieua - zaviedla princíp trojdelenia moci (na zákonodarnú, výkonnú a súdnu), federálne usporiadanie s rozdelením kompetencií medzi Úniou a štátmi a vytvorením systému „bŕzd a protiváh“, čiže vyváženia a vzájomnej kontroly jednotlivých mocenských zložiek a štátnych inštitúcií na rôznych úrovniach vlády ako aj garantovaním základných ľudských práv, ktoré sú univerzálne a neodňateľné (podľa ideálu prirodzených práv Johna Locka). Alexis de Tocqueville, francúzsky politológ, historik a politik po návrate z cesty po Spojených štátoch v rokoch 1831 - 1832 napísal knihu O demokracii v Amerike. V nej podrobne popisuje a analyzuje unikátnu mladú americkú demokraciu a porovnáva jej fungovanie s inými sysémami. Tocqueville bol tiež toho názoru, že najväčšie nebezpečenstvo pre spravodlivý systém vládnutia pochádza zo všemocnosti väčšiny a z jej dôsledkov. Tými sú napríklad prílišná centralizácia, neúmerné rozširovanie právomocí vlády, nezmyselné byrokratické plánovanie a prílišné posilňovanie zaopatrovacích funkcií štátu. ,ylk sa raz v Amerike sloboda stratí, vinníkom bude všemocnosť väčšiny, ktorá privedie menšiny do zúfalstva a prinúti ich siahnuť po materiálnej sile. Potom nastane anarchia, no tá bude následkom despotizmu“ (Tocqueville 2009, 416). Švédsky ekonóm Knut Wicksell na prelome 19. a 20. storočia upozornil na to, že systém hlasovania na základe jednoduchej väčšiny by mohol viesť k tomu, že väčšina prijme taký rozpočet, ktorého výdavková stránka prinesie úžitok jej samej, pričom gros daňového zaťaženia bude znášať prehlasovaná menšina (Johnson 1997, 165). Aj podľa Gordona Tullocka môže systém majoritného hlasovania viesť k tomu, že väčšina bude prerozdeľovať zdroje získané od menšiny a bude ich prideľovať predovšetkým sebe, v dôsledku čoho dôjde k neefektívnej alokácii zdrojov (Tullock 1959, 579). Väčšina v tomto prípade znižuje celoekonomickú efektívnosť preto, lebo pristúpi na prerozdelenie zdrojov od menšiny aj vtedy, keď jej vlastné zisky budú menšie než náklady menšiny. Ani druhý model demokratického rozhodovania v modernej politickej ekonómii - vplyv nátlakových skupín - nepredpokladá maximalizáciu hospodárskej efektívnosti. V tomto modeli nátlakové skupiny presadia u vlády realizáciu takých politík, z ktorých majú prospech ony, a to na úkor väčšiny (Olson, 1965). Nátlakové skupiny sú väčšinou dobre organizované a sústreďujú sa na konkrétne oblasti, v ktorých sa snažia presadiť pravidlá, ktoré ich členom (limitovaný počet) prinesú výrazné a koncentrované zisky, pričom neorganizovanej väčšine spôso172
