Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Kálmán Petőcz: Národný populizmus a volebné správanie
Národný populizmus a volebné správanie strany, podpredsedom samosprávneho kraja, a navyše pochádza z daného mikroregiónu. Už menej je však pochopiteľné, že v druhom kole tých istých volieb v obci rovnako suverénne vyhral kandidát SDKÚ, a to nad kandidátom SMER-u. Rómom nevadilo, že politika a hodnotová orientácia SDKU je v ostrom protiklade nielen s HZD, ale aj s líniou reprezentovanou prezidentom štátu. Svoju úlohu tu zohral zrejme fakt, že kandidáta SMER-u podporovalo HZDS. Táto skutočnosť zrejme funkcionárom HZD, ktorí dávali rómskym občanom volebné rady, prekážala viac, ako podpora kandidáta SDKÚ. Integrovaní Rómovia (Rimavská Seč) volebné správanie až tak zásadne nemenia, rovnako ostávajú „verní“ svojej pôvodne zvolenej národnosti. Dalo by sa dokonca povedať, že volia na základe relatívne stabilnej hodnotovej orientácie. V prvom kole volieb do orgánov samosprávnych krajov dostal z kandidátov na predsedu síce najviac hlasov tiež hore uvádzaný kandidát HZD, to však vyplývalo zrejme z jeho regionálnej zakotvenosti. Hlasov však dostal aj tak podstatne menej, ako najúspešnejšia kandidátka na poslanca samosprávneho kraja, regionálna politička SMK. (Vzájomný pomer ich hlasov bol 162:249 v absolútnych číslach.) Druhé kolo volieb však už obyvatelia obce - pri absencii regionálne silného kandidáta HZD, ako aj kandidáta SMK - v podstate odignorovali. Pri účasti necelých 10 % oprávnených voličov síce vyhral kandidát SMER-u, ale v zásade sa dá tvrdiť, že stabilní voliči SMK si nevzali za srdce odporúčanie regionálnych štruktúr SMK, aby hlasovali za kandidáta SMER-u. Vo viacerých prevažne maďarských obciach došlo práve k opačnému efektu: napriek odporúčaniu SMK hlasovali voliči za kandidáta SDKÚ. Zaujímavé je aj to, že rómske strany kandidujúce vo volbách 1994 a 2002 u integrovaných Rómov v Seči veľký úspech nemali, na rozdiel od menej integrovaných a sociálne slabších Rómov v Sútore a Drahňove. Osobitne sa treba pristaviť pri pravidelne vysokom volebnom zisku Slovenskej národnej strany v zmiešanej slovensko-maďarsko-rómskej obci Rapovce v lučenskom okrese. Zisk takmer 19 % pre národné strany vo voľbách 2002 v prepočítaní na voličov slovenskej národnosti predstavuje vyše 35 %, čo je znakom vysokej frustrácie a dôkazom, že novo prisťahované slovenské obyvateľstvo sa tu stále cíti v akomsi latentnom ohrození. Preskúmajme teraz, či nájdeme podobnosť medzi volebným správaním Slovákov v obciach vzniknutých kolonizáciou po 1. a 2. svetovej vojne v západnej a východnej časti južného Slovenska. Na porovnanie sme vybrali tri obce zo stredného Slovenska: Šiatorskú Bukovinku a Ratku v lučenskom a Bottovo v rimavskosobotskom okrese. Do osád, z ktorých neskôr 135
