Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Kálmán Petőcz: Národný populizmus a volebné správanie
Národný populizmus a volebné správanie Porovnávanie týchto troch obcí nám poskytuje snáď doteraz najzaujímavejšie poznatky. Čisto slovenská obec Srobárová, vzniknutá kolonizáciou pred deväťdesiatimi rokmi, izolovaná v rurálnom prostredí v kruhu maďarských obcí, pomerne ďaleko od Bratislavy a iných veľkých miest, si neochvejne udržuje svoje primárne vytvorené vzorce volebného správania. Podpora národno-sociálnych (národno-populistických) politických zoskupení je tu pevne zakorenená, bez ohľadu na celospoločenské pohyby. Dokonca aj v roku 1998, keď Slovensko prešlo malou „revolúciou“ a odvrátilo sa od mečiarizmu, tu (podobne ako v celom páse slovenských obcí od Nitry po Nové Zámky) ostala podpora HZDS a SNS zachovaná. Macov v priebehu desaťročí zmenil svoj ráz z česko-moravsko-slovenskej obce na zmiešanú slovensko-česko-madarskú obec. V podstate je to malá osada, kde Maďari a Slováci naozaj žijú aj fyzicky vedľa seba. Macov je obklopený maďarskými obcami, v rurálnom prostredí, ale relatívne blízko Bratislavy. Všetky tieto faktory zrejme prispievajú k tomu, že podpora nacionálno-populistického bloku je tu nižšia ako v prípade Šrobárovej. Napriek tomu však sledujeme, že v ostatných desiatich rokoch táto podpora pomaly, ale iste rastie a v súčasnosti dosahuje už takmer 50 %. Tretí model predstavuje Most pri Bratislave, ktorý bol osídlený Slovákmi len po druhej svetovej vojne. Most je obklopený maďarskými obcami len z východu, na západe priamo susedí s Bratislavou. Blízkosť hlavného mesta má zrejme silný vplyv aj na volebné správanie jeho obyvateľov. Vidno tu mierne opačný trend ako v prípade Macova. V prvých volbách tu podpora národno-populistického bloku tiež značne prevyšovala celoslovenský priemer. Od roku 1998 sa začína od priemeru vzďaľovať smerom k nižším číslam. Deje sa to napriek tomu, že Most bol tou obcou, kde sa v kampani prezidentských volieb 2009 prvý krát objavili (zrejme nie náhodou) letáky obviňujúce Ivetu Radičovú z podpory maďarskej autonómie. Poslednou dvojicou obcí v západoslovenskom regióne, na ktorú sa zameriame, je Starý Tekov a Nový Tekov v Levickom okrese. Starý Tekov je čisto slovenská obec. Nový Tekov (po maďarsky Újbars) mal pred vojnou zmiešané slovensko-madärské obyvateľstvo, s prevahou Maďarov. Hranica určená pri Viedenskej arbitráži v novembri 1938 tu na krátkom úseku prechádzala korytom Hrona, ktorý obe obce oddeľoval. Starý Tekov ostal na slovenskej, východnej strane, Nový Tekov pripadol Maďarsku. Po vojne, ked sa Nový Tekov vrátil Československu, stal sa jednou z obcí, ktorá bola najviac dotknutá výmenou obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskou republikou. Značná časť maďarsky hovoriaceho obyvateľstva bola vysídlená do Maďarska a na ich miesto prišli Slováci z Dolnej zeme. Z väčšinovo maďarskej obce sa teda Nový Tekov stal 129
