Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Kálmán Petőcz: Národný populizmus a volebné správanie
Kálmán Petőcz územia, pričom sa menilo aj náboženstvo tunajších zemepánov na kalvínske a spätne na katolícke. Počas novej kolonizácie spustošených území prichádzali do oblasti okolo Nových Zámkov najmä Slováci, ale aj Moravania a Nemci. Súčasná („matrjožkovitá) sídelná štruktúra sa tu teda vytvorila v zásade v polovici 18. storočia a odvtedy sa veľmi nemenila. Po vzniku Československej republiky tu bolo vytvorených niekoľko nových kolónií slovenských osadníkov zo severu Slovenska, ktorí po príchode horthyovského mocenského aparátu v roku 1938 buď odišli, alebo boli vyhnaní. Po opätovnom konštituovaní Československa v roku 1945 sa väčšina z nich vrátila a slovenský etnický charakter mikroregiónu sa ešte viac posilnil. K tomu prispelo aj to, že tisíce Maďarov bolo vysídlených do Maďarska práve z obcí na etnickom pomedzí. Napriek celkovej stabilite a aj pomerne slušnej ekonomickej a sociálnej situácii v regióne (v porovnaní s inými regiónmi) tu Slováci akoby stále hľadali akúsi ochranu pred pomyselným nebezpečenstvom a volia silných politikov (Mečiar, Fico), o ktorých sa domnievajú, že im túto ochranu dokážu zabezpečiť. Na potvrdenie tejto tézy sa pozrime na ďalšie dve obce, ktoré ležia síce južnejšie od doteraz skúmaného mikroregiónu, ale ich slovenský charakter sa vytvoril v rovnakom čase - po vyhnaní Turkov koncom 17. a začiatkom 18. storočia. Ide o obce Dulovce v Komárňanskom a Kuraľany v Levickom okrese. Obe sídla sú obklopené obcami s prevahou maďarského obyvateľstva, čiže z tohto pohľadu sú skutočnými enklávami. Podiel obyvateľstva maďarskej národnosti tvorí v oboch obciach len 3 %, preto budeme na ne nahliadať ako na čisto slovenské obce. Ako vidíme z tabuľky 8, volebné správanie ich obyvateľov je takmer identické s volebným správaním zhluku slovenských obcí na sever od Nových Zámkov. 126
