Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Kálmán Petőcz: Národný populizmus a volebné správanie
Kálmán Petőcz 69,1 %), všetky ostatné okresy sú poskladané z pomerne homogénnej väčšinovo maďarskej južnej časti a takmer homogénnej väčšinovo slovenskej severnej časti.9 Jedinou výnimkou je okres Nitra, v ktorom sa nachádza prstenec väčšinovo maďarských obcí okolo mesta Nitra od Veľkého Kýra po Jelenec pod Zoborom. Uvedené južné časti okresov však tvoria pomerne súvislý pás územia, v rámci ktorého má obyvateľstvo maďarskej národnosti (obyvateľstvo s maďarskou identitou) stálu väčšinu.10 Etnická hranica (hranica severného rozšírenia územného osídlenia maďarského etnika) je teda celkom jasne vymedziteľná. Problematická je len v priestore medzi Novými Zámkami a Nitrou, kde sa striedajú maďarské a slovenské enklávy. Ako vidíme z tabuľky 1, podiel Maďarov v šestnástich skúmaných okresoch tvoril celkovo len 33 %. (V porovnaní s rokom 1991 sa tento podiel znížil o viac ako 3 %.) Ak počítame aj obvody tvoriace územie miest Bratislava a Košice, tak celkové zastúpenie občanov maďarskej národnosti predstavuje 24 %. Ak však za hranicu (reálne) národnostne zmiešaného územia považujeme teritórium vymedzené líniou najväčšieho severného rozšírenia sídelného územia maďarskej menšiny, tak v rámci tohto územia zostane zastúpenie Maďarov stále nadpolovičné, a bude sa blížiť k 60 percentám. Nie je predmetom nášho zvažovania vyvodzovať z takéhoto rozlíšenia akékoľvek politické, či ideologické konzekvencie." Ide nám jedine o metodologickú korektnosť skúmania. Súčasná metodológia zberu údajov - či už pre štatistické alebo výskumné účely - sa prispôsobila platnému územnosprávnemu členeniu. Reálny život, spoločenské a ekonomické vzťahy sa však nemusia okamžite prispôsobiť umelo vytvoreným a často meneným administratívnym celkom. Preto z pohľadu bádateľa z oblasti sociológie, politológie či sociálnej psychológie je celkom logické očakávať, že jednotlivé skúmané charakteristiky sa budú na území ohraničenom reálne existujúcim etnickým rozhraním do istej miery odlišovať od výsledkov na „národnostne zmiešanom území“ umelo definovanom administratívnymi hranicami novovytvorených správnych celkov. Je odôvodnené predpokladať, že napríklad mesto Tisovec v severnej časti okresu Rimavská Sobota nebude rovnakým „národnostne zmiešaným územím“ ako mesto Jesenské v južnej časti toho istého okresu. Rovnako, Michalovce budú zrejme tiež vykazovať iné znaky ako Veľké Kapušany. Nejednoznačnosť vymedzenia (slovensko-madarského) národnostne zmiešaného územia vedie niekedy aj k tomu, že oba koncepty sa prelínajú a miešajú. Veľmi cenná, v zásade priekopnícka publikácia Mýty a kontra-102