Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Attila Simon: "Malenkij robot" a plány o československom národnom štáte
68 Attila Simon o taký proces, ktorý sa síce dotýkal celého územia Slovenska, ale postihoval predovšetkým maďarské a nemecké obyvateľstvo. Táto skutočnosť tak zrejme nie je motiváciou pre slovenských kolegov. Na citlivosť témy na národnej úrovni poukazuje spôsob, akým bratislavský Ústav pamäti národa publikoval zoznam 7 500 československých občanov zavlečených na územie Sovietskeho zväzu, publikovanie, ktoré by mohlo byť klasifikované aj ako vedomé utajenie.2 V úvode textu sa totiž dočítame, že „väčšinu deportovaných tvorili Slováci, ale významné zastúpenie mala aj ruská a ukrajinská národnosť. O tom, že boli deportovaní aj Maďari (a Nemci), ba čo viac, že tvorili velkú väčšinu, daný text mlčí. Kvôli nedostatku systematického vedeckého výskumu bolo doteraz uverejnených len niekoľko monografií, aj tie často v nedostatočnej odbornej spôsobilosti.3 Povzbudivou výnimkou je predovšetkým knižná publikácia zaoberajúca sa históriou československej diplomacie od Milady Polišenskej vydaná roku 2006, ktorá odkryla československo-sovietske diplomatické vzťahy týkajúce sa československých občanov deportovaných do Sovietskeho zväzu.4 V knihe Milady Polišenskej môžeme nájsť informácie predovšetkým o tom, aký postoj zastávala Praha voči deportovaným do gulagov, a čo spravila alebo nespravila pre ich návrat domov. Jedna z mála knižných publikácii, ktorá sa zaoberá osobami deportovanými z územia Slovenska, je dielo Petra Juščáka s názvom „Odvlečení“, ktoré sa snaží priblížiť túto tému v prvom rade nástrojmi publicistiky, avšak použitím osobných spomienok mnohých pamätníkov.5 Množstvo oceniteľnej odbornej literatúry v súvislosti s témou slovenských Maďarov je ešte menšie. Jedným z nich je štúdia Ferenca Dobosa s názvom „Magyarok a történelem senkiföldjén“,6 ktorá snaží sa odkryť históriu deportácie z územia Medzibodrožia a z Užskej oblasti predovšetkým na základe oral history rozhovorov. Musíme sa však zmieniť aj o amatérskom bádateľovi tejto témy, Aladárovi Lehotaim a o jeho doterajšej práci, ktorý zozbieral materiálnu a duchovnú pozostalosť deportovaných osôb, ba čo viac, navštívil miesta bývalých GUPVI-táborov na Ukrajine, čím získal také veiké množstvo vecných poznatkov, ktoré môžu byť mimoriadne zaujímavé aj pre samotných vedeckých výskumníkov.7 Vyššie uvedené nedostatky historického výskumu znamenajú súčasne aj to, že - odhliadnuc od niektorých výnimiek - nedošlo k zápisu spomienok dotknutých osôb a toto omeškanie sa už dnes nedá rekompenzovať. Podobne nedošlo k pretradovaniu spomienok medzi jednotlivými generáciami, keďže až do obdobia zmeny režimu bola táto téma tabuizovaná aj v rámci menších komunít.8 Skutočnosť, že z maďarského verejného povedomia na Slovensku bola vymazaná spomienka na „malenkij robot“, bola spôsobená aj československými opatreniami, ktoré bezprostredne nasledovali po deportáciách do Sovietskeho zväzu: 2 Zoznam osôb odvlečených do gulagov. Űstav pamäti národa, [online], [cit. 2015-10-10]. Dostupné na internete: <http:// www.upn.gov.sk/sk/zoznam-osob-odvlecenych-do-gulagov/> 3 Pozri napr. knihu vydanú Konfederáciou politických väzňov Slovenska, v ktorej je počet deportovaného civilného obyvateľstva - zmiešaný s údajmi o vojnových zajatcoch - značne predimenzovaný. Porovnaj: BYSTROV, Vladimír. Únosy československých občanii do Sovétského svazu v letech 1945 - 1955. Praha : Svédectví, 2003, 343 s. 4 POLIŠENSKÁ, Milada. Čechoslováci v Gulagu a československá diplomacie 1945 - 1953. Praha; Bratislava : Libri; Ústav pamäti národa, 2006, 512 s. Kniha bola v roku 2014 vydaná aj v anglickom jazyku pod názvom Czechoslovaks in the Gulag and Czechoslovak Diplomacy 1945 - 1953. 5 JUSČÄK, Peter. Odvlečení. Bratislava : Kalligram, 2001,384 s. 6 DOBOS, Ferenc. Magyarok a történelem senkiföldjén. In: Regio, 1992, č. 4, s. 110-129. 7 Z publikácií Lehotaiho, ktoré sa zaoberajú témou „malenkij robot” v spojitosti s územím Gemera viď: LEHOTAI, Vladimír. „Malenkij robot”. Obyvatelia Gemera v sovietskych lágroch (1945 - 1949). In: Gemer-Malohont. Zborník Gemersko - malohontského múzea v Rimavskej Sobote, 2015, vol. 11, s. 120-140. 8 Príklad z Veľkého Blhu, obce dotknutej deportáciami signalizuje, že na tunajšie symbolické hroby tých, ktorí našli smrť v Gulagoch, vtedajšia vládna moc zakázala napísať čo i len to, že miestom smrti bol Sovietsky zväz.
