Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Peter Juščák: GULAG a ženský fenomén. Skúsenosti žien z bývalého Československa v praconvých táboroch GULAG v ZSSR
GULAG a ženský fenomén ...65 Fenomén zavlečenia do pracovných táborov GULAG sa vinou minimálnej medializácie dostal do povedomia občanov Československa ako okrajová udalosť súvisiaca s druhou svetovou vojnou. Návraty a strach príliš nahlas spomínať na drsný život, prostredie, vzťahy, neúctu k životu a k človeku zanechalo v spoločenskom vedomí celkom okrajovú stopu. Na fenomén odvlečenia sa pomerne rýchlo zabudlo a po roku 1989 zanikol medzi ďalšími neprávosťami komunizmu. Je to v rozpore napríklad s Lotyšskom. Fenomén vyhnanstva a deportácií tam pôsobil dlhodobo, spôsobil veiké škody obyvateľom, preto sa hlboko zapísal v spoločenskom vedomí.50 Záver Ženy o svojom pobyte v lágroch GULAG nehovorili s nadšením. Boli prípady znásilnených žien a priviesť ich k spomienkam na toto obdobie ich života bolo nemožné. Dôstojnosť ženy utrpela oveľa viac ako to bolo u mužov, žena bola aj v lágri ľahkým objektom týrania, vydierania, manipulovania a zneužívania. Preto sa nám nepodarilo naraziť na ženské písomné spomienky na láger, kým muži písali svoje osudy pomerne často. Dnes už vyšlo dosť veľa knižných spomienok mužov, no ženské memoáre registrujeme len z pera o osude ruských sestier Sosnarových a ich matky zavlečených do jedného z najhorších táborov.51 Cecília Kováčová, ktorá prežila Osvienčim aj Vorkutu sa rozhovorila až po štyridsiatich rokoch a po smrti jej manžela, táborového spolupútnika. Svoje mlčanie odôvodnila strachom, že ak by vyšlo najavo jej „väznenie v Rusku“ , jej obraz v spoločnosti by mohol utrpieť. Svoje rozprávanie podmienila tým, že bude publikované až po jej smrti. Stretnutie s bezhraničným bezprávím bolo frustrujúce a lámalo charaktery. Aj po návrate domov dlho pretrvával návratový šok, ktorý sa prejavoval uzavretosťou, strachom z okolia, neschopnosťou otvorene komunikovať, pohybovať sa na verejnosti. Táborová skúsenosť umocnená totalitným režimom v domácich podmienkach vyvolávala dlhodobé pocity stiesnenosti, uzavretosť, strach z okolia. Postihnuté ženy prežili svoj zvyšný život s dôsledne utajovanou lágerskou skúsenosťou. Ostala v nich ako ťažký mlynský kameň, ako nezhubný, no citeľný a ťaživý nádor. Mnohé z nich sa vrátili s trvalo poškodeným zdravím a nikdy už nemohli mať deti. Pobyt v tábore sa stal pre mnohé z nich tabu, o ktorom dosť málo vedeli aj rodinní príslušníci. Zoznam použitej literatúry BÓRÁK, Mečislav a kol. Perzekuce občanu z území dnešní České republiky v SSSR. Praha : Ústav pro soudobé déjiny AV ČR, 2003, 331 s. BYSTRO V, Vladimír. Únosy československých občanu do Sovetského svazu v letech 1945 - 1955. Praha : Themis, nakladatelství tiskárny MV, p.o., 2003, 343 s. DEMČÍK, Jan. Múj útek do Gulagu. Praha : Společnost pŕátel Podkarpatské Rusi, 1995, 51 s. 50 Zellis, Kaspars, lotyšský historik, Deportácie a kolektívna pamäť Lotyšska, prednesené v Prahe na workshope, ŰSD AV, Praha, 23. 9. 2016. 51 KUPKA, J. S. Krvavé..., s. 61.
