Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Stanislav Mičev: Slováci v zajateckých táboroch NKVD
Slováci v zajateckých táboroch NKVD 33 dôstojníkov, poddôstojníkov a vojakov o zaradenie do československej jednotky. Dokument je napísaný ešte v Suchumi a krátko sa v ňom hovorí: „Podpísaní vojaci a dôstojníci - Slováci, bývalí príslušníci slovenskej Rýchlej divízie, prosíme o zaradenie do jednotiek Československej légie. Na stranu Červenej armády sme prešli dobrovoľne s úmyslom spolu s bratskými vojakmi Červenej armády bojovať proti fašizmu a za oslobodenie národov Československej republiky.“23 Nasleduje 124 podpisov. Asi aj z týchto dôvodov boli nakoniec Slováci zo Suchumi prepravení do Krasnogorska. Zo stanice Sandar odišiel 25. apríla neskoro večer transport 151 slovenských vojakov sprevádzaných 16 strážnymi konvojových vôjsk a dvomi osobami obsluhy vlaku. Z tábora UPVI NKVD č. 280 boli prepravení do stanice Pavšino a odtiaľ do tábora č. 27 v Krasnogorsku. Veliteľ transportu npor. Vitašvili musel podávať denné hlásenia o pohybe transportu veliteľovi UPVI NKVD gen. mjr. Petrovovi.24 Najviac slovenských zajatcov sa ocitlo v táboroch v Krasnogorsku a v Temilovke.25 Tábor v Krasnogorsku pri Moskve sa stal pre Slovákov skoro domovským táborom. Oproti ostatným táborom tu napriek velkým ťažkostiam boli postupne vytvorené vcelku dobré podmienky. Súviselo to aj s aktivitami NKVD smerujúcimi k vytvoreniu antifašistickej školy v týchto priestoroch. K 26. júnu 1943 tu bolo uväznených celkom 221 slovenských vojnových zajatcov, z čoho bolo 11 dôstojníkov (por. František Brezina, por. Ján Drugda, por. Pavol Gajdoš, por. Jozef Hazucha, por. Jozef Jeremiáš, npor. Pavol Marcely, dóst. zást. Samuel Mravec, por. Samuel Nosko, por. Ladislav Predmerský, npor. Juraj Repčin a npor. Bartolomej Semendiak), 3 rotmajstri a 75 poddôstojníkov.26 Podľa spomienok niektorých bývalých zajatcov boli ubytovaní na izbe po štyria a mali vytvorené lepšie podmienky ako zajatci z iných národností. Ich hlavnou náplňou bolo absolvovanie politických prednášok a školení a pozeranie sovietskych hlavne vojnových filmov. Medzi zajatcami so slovenskou národnosťou boli samozrejme aj príslušníci maďarskej armády. A. Konejčuk, zástupca národného komisára zahraničných vecí sa obrátil na náčelníka UPVI NKVD gen. mjr. Petrova s nasledujúcim listom: „Československá vláda vyslovila otázku o možnosti začlenenia do československej brigády Slovákov zo slovenskej divízie, ktorí prešli na stranu Červenej armády ako aj zajatých Slovákov z maďarskej armády mobilizovaných ako maďarských občanov v oblastiach Československa okupovaných Maďarskom. Nakolko je potrebné prijať rozhodnutie v tejto otázke NKID potrebuje vedieť nasledovné fakty: 1. celkový počet zajatých Čechov a Slovákov 2. či sú v ich strede skupiny zajatých, ktoré by boli na základe svojich politických názorov využiteľné na doplnenie československej brigády na území ZSSR 3. ak sú takéto skupiny zajatcov, potrebujeme vedieť fakty o ich počte (...). “ 23 RGVA, f. lp, op. 02e, d. 537, s. 16-18. 24 RGVA, f. lp, op. 02e, d. 537, s. 33. 25 Temilovku ako tábor, kde bolo umiestnených okolo 150 Čechov a Slovákov uvádza R Mičianik na základe spomienok P. Gajdoša. Tábor s týmto názvom však v zoznamoch táborov UPVI NKVD nefiguruje. Môže ísť o pobočku niektorého z táborov alebo o miesto práce. Mohlo tiež ísť o tábor, ktorý mal len číslo a nepoužíval sa názov (zväčša sa využíval názov blízkeho mesta, obce, osady, prípadne najbližšej železničnej stanice). 26 RGVA, f. lp, op. 02e, d. 537, s. 48-54.
