Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Béni Balog L.: Hromadné depotácie civilného obyvatelstva z Madarska v rokoch 1944 - 1945
102 I Béni Balogh L. aj v uliciach miest Sashalom, Érd, Rákosszentmihály, Pestszentimre, Pestszentlőrinc a Soroksár.23 Tragickou hrou osudu bolo, že vo zbernom tábore v meste Cegléd v marci 1945 živorilo 600 - 650 zajatcov židovského vierovyznania alebo pôvodu, ktorí sa predtým ukrývali pred Nemcami a nyilasovcami a prežili obdobie vojny.24 V severovýchodnej časti Maďarska, v obci Rakamaz blízko mesta Nyíregyháza - ale aj v mnohých ďalších prípadoch - na dosiahnutie svojich cieľov použilo sovietske veliteľstvo rafinovanú lesť. Citujeme správu obecného notára obce Rakamaz z 31. januára 1945: „Na základe vyššie uvedeného nariadenia s úctou hlásim, že súpis deportovaných občanov z obce Rakamaz vykonalo ruské vojenské veliteľstvo na základe obecného registra. Obyvateľstvo spísalo bez ohľadu na meno, mužov vo veku 16-45 rokov, ženy vo veku 16-35 rokov. Po dokončení súpisu povolalo na zasadnutie do miestnosti sociálno-demokratickej strany starších členov miestnej sociálno-demokratickej strany a políciu, kde každému podalo menný zoznam, aby oslovili tých jedincov, ktorých meno sa nachádza v zozname, aby na druhý deň ráno o 8. hodine sa objavili v budove obecnej školy, kde sa uskutoční stretnutie, a veliteľstvo chce s nimi hovoriť. Občania sa objavili v určenom čase na stanovenom mieste, kde potom, ako sa všetci zišli, ruská stráž zablokovala dvere a oznámila im, aby za nimi zaslali potraviny a vhodnú odev na 18-20 dní, totiž budú odtiaľto odvezení. Toto sa aj uskutočnilo. Po trojdňovom zadržaní sa pokúsili ich transportovať, ale časť zajatých ľudí sa vytrhla z budovy školy a ušla. Odvozu ľudí zabránili občania obce, a jediný spôsob, ako to mohli vykonať bol ten, že z obce Tokaj vyšla rota ruských vojakov, aby zabezpečili transport. Počas prepravy vydávali varovné výstrely, kedy bolo jedno dieťa aj zranené. Deportovaných som vedel identifikovať len na základe bubnovania, kedže som o odvlečených nedostal menný zoznamľ25 V Abovciach (Abafalva) sovietske vojenské orgány takisto oklamali nič netušiace domáce obyvateľstvo. Obec, ktorá sa po prvej viedenskej arbitráži v roku 1938 vrátila Maďarsku, leží dnes na území Slovenska v Banskobystrickom kraji, nachádza sa bezprostredne pozdĺž slovensko-maďarských hraníc. Na začiatku roku 1945 bolo ešte neisté, ku ktorému štátu bude obec patriť v budúcnosti, pretože maďarský minister zahraničia, János Gyöngyösi vo svojej diplomatickej nóte z 5. februára adresovanej sovietskej vláde sa zasadzoval aj za záujmy maďarského obyvateľstva odvlečeného z Aboviec. „23. januára 1945 v obci Abovce (Gemerská župa) jeden ruský kapitán si zavolal obyvateľov dediny s tým“ - sťažoval sa minister zahraničia (...) že preberie dozor nad verejným poriadkom a chce sa zoznámiť s obyvateľstvom. Spýtal sa na to, či sú v dedine nemeckí prisťahovalci, kedy dostal odpoveď, že celé obyvateľstvo obce je maďarské. Zo zhromaždených ľudí vybral dôstojník 65 osôb, hlavne pekné ženy, ktoré potom nechal z dediny odviesť do mesta Szerencs. Pred odchodom dal podpísať dokument v ruskom jazyku obecnému vedeniu, ktorého obsah nepoznajú, pretože po rusky nevedia. Na stráž vyslal 3 miestnych policajtov, ale ani tým nedovolili sa vrátiť Z dediny, ktorá má 650 obyvateľov odviezli 65 osôb, všetci práceschopní muži a ženy, z niektorých rodín aj dvoch-troch jej členov. Takýmto spôsobom sa obyvateľstvo zaoberajúce sa poľnohospodárstvom príchodom jarných prác nebude schopné vykonať ani obrábanie pôdy.“26 23 BÉKÉS, Cs. Soviet Occupation..., s. 155. 24 BALOGH, B. „Törvényes" megszállás..., dokument č. 122. 25 BALOGH, B. „Törvényes” megszállás..., dokument č. 107, s. 278. 26 BALOGH, B. „Törvényes” megszállás..., dokument č. 112, s. 284.
