Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)
1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag
Cezhraničné väzby a cezhraničná spolupráca 55 rámci V4 však boli znovu narušené vnášanľm nacionalistických tém do predvolebnej kampane v roku 2002 (Česká republika, Maďarsko, Slovensko). Ak sa chceme sústrediť na budúci vývoj z pohľadu zmeny a prípadnej stabilizácie funkcie slovensko-českej štátnej hranice, najdôležitejším a zároveň determinujúcim aspektom bude vývoj v rámci integrovanej Európy. Kým ešte do roku 2001 bolo možné len hodnotiť rôzne varianty scenárov integračného vývoja (Ŕehák, Dokoupil, 2001), v súčasnosti je namieste diskusia o hľadaní plnohodnotného miesta nových členských krajín v Európskej únii. Formovanie mocenskej rovnováhy (hlavne po rozšírení") v EÚ v spojitosti premenlivosťou postojov viacerých členských štátov ponúkajú príležitosť pre budovanie pozície aj krajinám strednej Európy. Môžu totiž flexibilne prispôsobiť povahu visegrádskej spolupráce a pomôcť k získaniu dôstojného miesta v EÚ. Spojené hlasy Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska v Rade EÚ zodpovedajú dvojnásobku počtu hlasov (podľa zmluvy z Nice), ktoré majú v tomto kľúčovom orgáne po 1. 5. 2005 každá zo štyroch veľkých krajín Únie (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Veľká Británia). Slováci, Česi a Maďari majú okrem závislosti od týchto krajín možnosť vytvoriť aj určitú formu „podunajskej“ alebo „exhabsburgovskej“ koalície menších štátov. S hlasmi Rakúska a Slovinska by získali váhu 1,5-násobku veľmoci (45 hlasov oproti 29 hlasom každej zo štyroch spomínaných krajín). Tieto čísla môžu byť schválením novej ústavy zmenené (zoslabenie vplyvu menších krajín), nič to ale nemení na tom, že postupné slabnúce postavenie jednotlivých malých krajín si vynúti ich rozsiahlejšiu skupinovú spoluprácu. Dôležitá bude hlavne v prípadoch potreby zablokovania pre nich nepriaznivých rozhodnutí. Situácia prihraničných regiónov sa podstatnejšie mení len v slovensko-maďarskom a slovensko-poľskom priestore. S týmito krajinami sme doteraz nemali nadštandardný hraničný režim, po 1. máji 2004 preto (pozvoľne) prichádza k výraznému potlačeniu bariérového efektu hranice. Doteraz bariérovosť existovala len na základe prírodných prekážok (výrazný horský chrbát s Poľskom, Dunaj s Maďarskom). Nepríde k naplneniu katastrofického scenára (integrácia krajín V4 bez Slovenska), ktorý by mal pri vzťahu s Maďarskom negatívne hlavne spoločenské dôsledky (oddelenie obyvateľstva maďarskej národnosti na Slovensku a v Maďarsku schengenskou hranicou, možné neprirodzené narušenie národnostných a rodinných väzieb, citové dôsledky), pri vzťahu s Poľskom by bola pre obyvateľstvo zmena najnepríjemnejšia v ekonomickej oblasti (regulácia obchodnej činnosti - nákupy). Na rozdiel od Maďarska a Poľska sa situácia vo vzťahu k Českej republike radikálnejšie nemení. V slovensko-českom prostredí už existovali dohody o voľnom pohybe osôb (vzájomnom zamestnávam"), možnosti štúdia na univerzitách druhej krajiny bez regulácie, voľnom pohybe tovaru (colná únia) a pod. Príde len k zefektívneniu a neskôr zrušeniu colného vybavovania, odstráneniu čakacích dôb na hraniciach a možnosti prechodu slovensko-českej hranice mimo colných priechodov nielen pre Slovákov a Čechov, ale aj pre ostatných občanov členských krajín EÚ. To sú možnosti vývoja prihraničných regiónov, ktoré boli doteraz viac ovplyvňované celkovým politcko-ekonomickým vývojom Slovenskej republiky. Integračný proces krajín by mal zároveň znamenať integráciu na regionálnej úrovni (integrácia prihraničných regiónov). Treba ju opierať o príklady obdobných postupov v západnej Európe, kde sú s nimi oveľa väčšie skúsenosti a majú v niektorých prípadoch viac ako štyridsaťročnú tradíciu. Preto je potrebné zmapovať jednotlivé organizačné formy integrácie prihraničných oblastí a zároveň hľadať tie, ktoré by v najväčšej miere vyhovovali nášmu
