Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)
1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag
Cezhraničné väzby a cezhraničná spolupráca 53 padne i Brno), ktoré majú v rámci oboch republík úplne špecifické (dominantné) postavenie. Toto prepojenie je na vyššom hierarchickom stupni súčasťou dôležitého európskeho severozápadno-juhovýchodného ťahu Berlín - Praha - Bratislava - Budapešť - Atény. Severná časť Záhoria sa zároveň javí ako oblasť s najvyvinutejšími cezhraničnými väzbami s Českou republikou (nie sú zamerané úplne jednostranne a zasahujú širšie spektrum okruhov spolupráce). Špecifikom sídelnej štruktúry tu je trojmestie rozdelené štátnou hranicou - Hodonín, (prípadne ešte aj kúsok vzdialenejšia Bŕeclav), resp. Holič, Skalica, čo vytvára veľmi dobré východiskové predpoklady pre vznik medzisídelných väzieb (Skalica a Holič sú zároveň jedinými hraničnými mestami s Českou republikou). Okres Skalica má zo slovenských okresov tiež výrazne najvyšší podiel obyvateľstva českej a moravskej národnosti (2,7 % v roku 2001) a medzi slovenskými mestami má tento primát Holič pred Skalicou. Napriek mnohým legislatívnym obmedzeniam tu pretrváva aj spolupráca vo sfére výroby a služieb s partnermi z Moravy. Kooperácia výrobných subjektov, nových podnikateľských subjektov a služobných zariadení je aj po rozdelení pomerne intenzívna a vzájomne výhodná (Slávik, Halás, 1998). Obr. č. 16. Schematický grafický model slovenskej časti slovensko-českého pohraničia Charakteristika na základe cezhraničných väzieb (postupne zo severu na juh): Dva funkčne rozdielne pohraničné regióny (zo slovenskej a z moravskej strany hranice) podnecujúce vznik cezhraničných väzieb (prevažne jednostranných) na regionálnej úrovni (mezoúroveň) v južnej časti Kysúc mierne zoslabených vplyvom Žiliny Prihraničný región menej orientovaný na moravskú stranu, prevládajúca lokálna úroveň cezhraničných väzieb (mikroúroveň), naviac nie príliš rozvinutých, pri niektorých obciach (hlavne v okrese Pov. Bystrica) výrazne obmedzená vplyvom zlého komunikačného prepojenia, jednoznačne prevládajúce väzby na líniové centrum stredného Považia Prihraničný región s dobrými predpokladmi a zároveň aj pomerne rozvinutými cezhraničnými väzbami, rozmiestnenie mestských sídiel podnecujúce vznik medzisídelných väzieb a vytvárajúce podmienky pre integráciu, v južnej časti prevaha nadregionálnych väzieb (makroúroveň) Pozn. Územie medzi stredným Považím a Záhorím (približne zhodné s okresom Myjava) nezodpovedá charakteristike ani jedného z nich, väzby smerom k moravskej časti porovnateľné so stredným Považím, smerom do vnútrozemia horšie komunikačné prepojenie a väzby na centrálne mestá
