Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)
1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag
Cezhraničné väzby a cezhraničná spolupráca 41 Napríklad mesto Banská Bystrica, polohou takmer v samom jadre Slovenska, vôbec nezodpovedá podmienkam sídla, ktoré by malo mať pod správou cezhraničnú spoluprácu. Hrozí, že doterajšia centralizácia by mohla byť nahradená zase len centralizáciou, iba na nižšej hierarchickej úrovni. Opodstatnenie by preto určite malo navrhované rozdelenie Banskobystrického VÚC a zriadenie Gemersko-novohradského VÚC so sídlom v Lučenci (príp. v Rimavskej Sobote). Toto je najpálčivejší prípad, ale menej výhodne je vyčlenený napríklad aj Trnavský VÚC. Jeho centrum Trnava má síce najbližšie k rakúskej hranici, no celý región pritom susedí (komunikačné) len s Českom a Maďarskom. Realizáciou variantu s dvanástimi VÚC by medzi centrami figurovali aj mestá Lučenec, Michalovce, Poprad, ktoré majú lepšie predpoklady plniť úlohy vyplývajúce z cezhraničnej spolupráce. Podľa počtu vstupujúcich krajín prevláda bilaterálna spolupráca (až v deviatich z dvanástich prípadov) a to hlavne na slovensko-maďarskej hranici (sedem euroregiónov). Väčšinu doterajších euroregiónov tvoria viac či menej kompaktné územia, osobitým charakterom sa vymyká Euroregión Košice-Miskolc, v ktorých ide hlavne o spoluprácu miest. Prepojenie Košice-Miskolc vzniklo pôvodne v rámci Karpatského euroregiónu podpísaním dohody o cezhraničnej spolupráci a postupne sa rozšíri na okolité územie, ktoré by malo byť dodatočne zadefinované (súčasný Košický kraj zo slovenskej strany a župa Borsod-Abauj-Zemplén z maďarskej strany). Netypickým príkladom euroregiónu je aj Karpatský euroregión, ktorý má na rozdiel od ostatných vyslovene nadregionálny charakter. Na jeho území žije spolu 14,8 mil. obyvateľov a svojou rozlohou 141 485 km2 dokonca 2,9-násobne prevyšuje rozlohu celého Slovenska. Zaujíma tak špecifické postavenie nielen u nás ale aj v celoeurópskom porovnaní. Jeho slovenská časť zaberá 10 459 km2 (21,3 % z územia SR) a žije tu 1,1 mil. obyvateľov (20,5 %). Ostatné euroregióny majú regionálny charakter, to by však v žiadnom prípade nemalo byť prekážkou, aby sa v rámci nich mohla úspešne rozvíjať aj spolupráca na lokálnej úrovni. Najmenší je (ak nepočítame Košice-Miskolc) Podunajský Trojspolok zasahujúci na územie okresov Dunajská Streda a Galanta, ktoré majú spolu 1 716 km2 (3,5 %) a 205 tisíc obyvateľov (3,8 %). Niektoré euroregióny sa už v predstihu prispôsobili a reflektujú na hranice krajov a samosprávnych VÚC (Euroregión Bílé—Biele Karpaty zaberá na Slovensku územie Trenčianskeho, Euroregión Váh-Dunaj-lpeľ Nitrianskeho a Karpatský euroregión Prešovského a Košického kraja). Ostatné hranice VÚC nerešpektujú a vo viacerých prípadoch sa navzájom prekrývajú. Spolu zaznamenávame sedemnásť okresov (z toho štyri mestské: Košice I - Košice IV), ktorých územie spadá pod dva rozdielne euroregióny, okres Rožňava dokonca pod tri euroregióny. Za paradoxnú možno považovať hlavne existenciu Euroregiónu Kras a Euroregiónu Slaná-Rimava, ktoré zaberajú približne rovnaké územie. Naopak územie devätnástich okresov (vrátane Bratislava I - Bratislava V) zatiaľ nie je zahrnuté pod činnosť žiadneho euroregiónu. Územia, ktoré doteraz nie sú zahrnuté do činnosti žiadneho euroregiónu, tvoria na mape Slovenska dva súvislé celky. V oboch prípadoch ide o centrálne oblasti. V generalizovanej podobe možno povedať, že jedna z nich je oblasť s priestorovo centrálnou polohou (už vyššie spomínaný problém Banskobystrického a navrhovaného, ale nakoniec neschváleného, Gemersko-novohradského VÚC), druhá oblasť je s ekonomicky centrálnou polohou (na spojnici miest Bratislava - Trnava, čo možno považovať za ekonomické jadro Slovenska).
