Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)
1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag
Cezhraničné väzby a cezhraničná spolupráca 29 4.2. Migračno-dochádzkové väzby v slovensko-českom pohraničí Naďalej sa budeme držať medzinárodnej terminológie, ktorá na rozdiel od definícií slovenských demografov (Mládek, 1992) a evidencie „dochádzky do zamestnania“ zo SLDB, označuje pohyb vyplývajúci z rozdielneho miesta trvalého bydliska a zamestnania (štúdia) termínom pracovná (študijná) migrácia. Dôvodom je skutočnosť, že tento pohyb sa v prípade prekročenia štátnej hranice vo veľkej miere spája s prevládajúcim pobytom osoby v mieste zamestnania alebo v mieste štúdia (spravidla formou prechodného pobytu). Termíny dochádzka do zamestnania a dochádzka do škôl budeme používať len v prípade, ak pôjde o dennú dochádzku, prípadne dochádzku ktorá nie je štatisticky rozlíšená a prebieha v priľahlých prihraničných regiónoch (vysoká pravdepodobnosť, že ide o pohyb s dennou frekvenciou). Denne dochádzajúci za prácou sú v anglofónnej literatúre najčastejšie označovaní pojmom „pendlers“. Na základe týchto skutočností môžeme migračný pohyb rozdeliť na migráciu bez zmeny trvalého pobytu a migráciu so zmenou trvalého pobytu (obr. č. 9), ktorá je u nás pod termínom migrácia aj oficiálne štatisticky evidovaná. Medzi migrácie bez zmeny trvalého pobytu prekračujúce štátnu hranicu zaraďujeme študijnú migráciu a pracovnú migráciu. Pri študijnej migrácii sú zaujímavé hlavne vysoké školy a univerzity, pretože migračný pohyb cez štátnu hranicu za štúdiom na stredných a prípadne i základných školách je v porovnaní s nimi v podstate zanedbateľný (ani tejto problematike sa však nebudeme venovať, v prostredí prihraničných regiónov je jej vplyv v dôsledku priestorového rozloženia vysokoškolských centier minimálny). Za migráciu ale už nebudeme považovať pohyby obyvateľov za nákupmi, službami, návštevy príbuzných a známych a pod. Tieto bývajú väčšinou nepravidelné a majú variabilnú periodicitu. Súhrnne ich možno označiť ako dochádzkové väzby, nemáme ich presnú štatistickú evidenciu a preto budú analyzované v rámci poznatkov získaných anketovým výskumom v nasledujúcej kapitole. Dôležitým fenoménom, ktorý si zaslúži zvýšenú pozornosť a na základe ktorého je možné vysvetliť priestorové správanie obyvateľstva, sú dôvody migrácií. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že každý priestorový pohyb vo svojej podstate je vyvolávaný existujúcimi rozdielmi medzi prostrediami, v ktorých sa následne začne uskutočňovať. V prípade migračných pohybov to je rozdiel v ponuke a dopyte vybraných komponentov geografického prostredia miesta pôvodného a miesta zmeneného pobytu človeka. Dokumentujme na konkrétnom prípade. Za hlavné dôvody pracovných migrácií môžeme považovať: a) rozdielne finančné ohodnotenie vykonanej práce, b) rozdielne možnosti pracovného uplatnenia v konkrétnom odbore, c) rozdielny prístup zamestnávateľa k zamestnancovi, d) rozdielna úroveň a kompetencie odborových organizácií. Takisto by sme mohli pomenovať najdôležitejšie dôvody vedúce k migrácii spojenej so zmenou trvalého pobytu, v tomto prípade sa však počet vstupujúcich faktorov zvyšuje (napr. pri porovnaní s pracovnými migráciami, kde jednoznačne prevládajú rozhodnutia vychádzajúce z ekonomických kritérií) a dôvody vedúce k tomuto rozhodnutiu sú podstatne diverzifikovanejšie. Všeobecne sa za základný stimul v oblasti pracovnej migrácie považuje rozdiel v príjmoch príslušnej kategórie pracovníkov. Mnohé štúdie potvrdzujú, že existuje málo
