Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)
1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag
Cezhraničné väzby a cezhraničná spolupráca 19 n-1 \0\A\+\An0i\ + Y\A<A, + \ d =---------------------------------n kde Ov 02 sú začiatočný a koncový bod hraničnej línie rozdeľujúce dva hodnotiace prihraničné regióny, An jednotlivé colné priechody (n je ich počet) a IXYI vzdušná vzdialenosť bodov X, Y. Priemerná vzdušná vzdialenosť medzi dvoma susednými colnými priechodmi vypočítaná týmto spôsobom je 12,5 km (pre porovnanie, ak počítame s členitosťou hranice, bolo to 15,7 km). Ich rozloženie v rámci jednotlivých úsekov je pomerne rovnomerné (tab. č. 7), v podstate sa čiastočne odlišuje len Myjavská podoblasť (to však môže byť vzhľadom ku krátkemu úseku hranice a len jednému hodnotenému priechodu skresľujúci údaj) a Považskobystrická podoblasť, a to hlavne kvôli svojej severnej časti (okres Považská Bystrica), kde v úseku Makov - Veiké Karlovice, resp. Lysá pod Makytou - Strelná je úplne najväčšia vzdialenosť medzi susednými colnými priechodmi. Tab. č. 7. Intenzita cestných colných priechodov medzi SR a ČR Oblast Počet cestných colných priechodov Priemerná vzdušná Vzdialenosť (km) A. Kysuce 5 11,3 B. Stredné Považie 6 13,0 BI. Považská Bystrica 2 17,5 B2. Trenčín 4 10,9 C. Severné Záhorie a Myjavsko 5 13,1 Cl. Myjava 1 17,0 C2. Skalica 4 12,5 Spolu 16 12,5 Zatiaľ čo predchádzajúce hodnotenie nám charakterizovalo len samotnú priepustnosť hraničnej línie, v nasledujúcej časti sa pokúsime zhodnotiť priepustnosť prihraničného regiónu ako plošného objektu. Využijeme pritom metódu, ktorú prezentoval vo svojom výskume Ŕehák (1999). Ukazovateľ relatívna priepustnosť prihraničného regiónu (štátnej hranice) zadefinoval ako pomer počtu priechodov cestnej (železničnej) siete cez okresnú hranicu prihraničného okresu (skupiny prihraničných okresov) smerom do vnútrozemia (do vnútrozemských boli tento raz zaradené i tie okresy, ktoré sú síce pohraničné, ale len vo vzťahu k práve sledovanému susednému štátu - v našom prípade teda aj okresy Karviná, Znojmo, resp. Námestovo, Malacky) k počtu cestných (železničných) colných priechodov. Čím je toto číslo vyššie, tým jednoduchšie je dopravné prepojenie s vnútrozemím, čím je nižšie, tým vyššiu relatívnu úlohu zohráva dopravná otvorenosť prihraničného regiónu smerom do zahraničia (pri hodnote rovnej jedna by nemala byť hraničná bariéra v priestorovom usporiadaní dopravných sietí vôbec prítomná). Okrem samotného jednoduchého podielu počtu komunikácií bola pri cestnej sieti hodnotená aj vážená relatívna priepustnosť prihraničného regiónu (štátnej hranice) s úlohou obmedzenia vplyvu ciest miestneho významu, ktoré by pri ich vysokom počte mohli výsledok v niektorých oblastiach skresliť (snaha nebrať takéto
