Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)
1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag
Cezhraničné väzby a cezhraničná spolupráca 15 priestorovej kontinuity prihraničného regiónu ešte musíme pokladať za prihraničný aj okres Bytča, ktorý takisto ako Kysucké Nové Mesto priamo s Českou republikou nesusedí, najbližší bod (v katastri obce Štiavnik) má však od hranice vzdialenosť 0,5 km. Takto vymedzený prihraničný región mal podľa sčítania ľudu v roku 2001 spolu 643 584 obyvateľov, čo predstavovalo 12,0 % obyvateľov Slovenska a zaberal 10,3 % jeho rozlohy (5 037 km2). Oproti tomu pozostávala moravská časť slovenskočeského pohraničia zo šiestich okresov priamo susediacich so Slovenskou republikou (Frýdek-Místek, Vsetín, Zlín, Uherské Hradišté, Hodonín, Breclav) a v roku 2001 mala spolu 1 002 332 obyvateľov (9,7 % z celkového počtu obyvateľov Českej republiky) žijúcich na ploche o rozlohe 6 698 km2 (8,5 %). Hustota obyvateľstva bola v oboch častiach v porovnaní s celorepublikovými hodnotami nadpriemerná (128 obyv./km2 slovenská časť, resp. 150 oby./km2 moravská časť) keď najhustejšie zaľudnená bola centrálna oblasť pohraničia (okresy Trenčín a Hava a okres Zlín, okrem toho ešte na severe ležiaci rozlohou malý okres Kysucké Nové Mesto). Podstatná disproporcia bola pri porovnaní vekovej štruktúry obyvateľstva. Slovenská časť disponuje výrazne lepším potenciálom obyvateľstva v predproduktívnom veku a to hlavne na severe (Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Považská Bystrica, Púchov, Hava) a čiastočne i na juhu (Skalica, Senica). Podobne vyzerá aj priestorová diferenciácia religióznej štruktúry obyvateľstva, slovenská časť slovenskočeského pohraničia je neporovnateľne viac nábožensky založená, vysoký podiel obyvateľstva rímskokatolíckeho vierovyznania dosahuje predovšetkým severná oblasť (95,2 % v okrese Čadca, 92,5 % v okrese Bytča, 90,5 % v okrese Kysucké Nové Mesto). Najviac obyvateľov bez vyznania (20,2 %) má okres Myjava, čo je zároveň v slovenskej časti jediný okres s prevahou evanjelikov. Na moravskej strane okrem okresu Uherské Hradišté (26,7 %) sa vo všetkých okresoch pohybuje podiel obyvateľov bez vyznania v rozpätí 30-50 %. Ekonomická aktivita obyvateľstva je v oboch častiach pohraničia približne rovnaká. Podiel zamestnaných v primárnej sfére nie je štátnou hranicou ovplyvňovaný takmer vôbec. Zo severu na juh sa postupne zvyšuje, čo je prirodzený dôsledok prírodného potenciálu územia pre poľnohospodárstvo (klíma, reliéf, pôdny fond). Priemyselne poddimenzovaná je južná časť (okresy Breclav a Senica), najpodstatnejšie rozdiely v ekonomickej aktivite sú však na severe. Kým okres Frýdek-Místek v medziokresnom porovnaní dominuje v zamestnávaní obyvateľov v sekundárnej sfére na úkor terciéru, pri okrese Čadca je to presne naopak (tu prerozdelenie medzi terciérom a kvartérom kompenzujú okresy Bytča a Kysucké Nové Mesto). Nezamestnanosť sa v pohraničí zvyšuje z centrálnej oblasti smerom k severu i juhu. V centrálnej časti boli na Slovensku jej hodnoty v novembri 2005 dokonca pod hladinou 6 % (okresy Hava, Trenčín). Priemerná miera nezamestnanosti v slovenskej časti bola (počítané váženým priemerom) o dve percentá nižšia ako v moravskej časti slovensko-českého pohraničia, kým ešte pred dvoma rokmi to bolo úplne naopak. Zároveň sú všetky okresy slovenskej časti pod celoslovenským priemerom, moravská časť s výnimkou okresov Uherské Hradišté a Zlín celorepublikový priemer prekračuje.
