Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)
1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag
12 Válogatott tanulmányok és adatok - Vybrané štúdie a údaje K zaujímavým záverom prichádzame pri sledovanľ stupňa regionálnej koncentrácie obyvateľstva českej národnosti v Slovenskej republike a slovenskej národnosti v Českej republike určenej na základe indexov regionálnej koncentrácie (počítané s terajšími slovenskými a českými okresmi). Pri porovnaní s maďarskou menšinou na Slovensku dosahujú tieto ukazovatele menšie hodnoty, čo znamená relatívne nízku úroveň regionálnej koncentrácie a väčší stupeň rozptýlenia v priestore (tab. č. 2). Pri českej národnosti na Slovensku vyskočil vyššie index regionálnej koncentrácie vzhľadom na rozlohu, čo je znakom už spomenutej zvýšenej koncentrácie do väčších miest a silne urbanizovaných priestorov s vysokou hustotou obyvateľstva. Inak žiadny z vypočítaných indexov nedosiahol hodnotu 80, kým pri maďarskej menšine na Slovensku vždy prekročil 90 (vzhľadom na územné jednotky v dôsledku voči Maďarom tendenčnému územno-správnemu usporiadaniu dosiahol takmer hodnotu 95). Indexy regionálnej koncentrácie slovenskej národnosti v Českej republike sú v porovnaní s českou národnosťou na Slovensku nižšie a to aj napriek tomu, že v smere SR - ČR nezaznamenávame v histórii cielené vyššie migračné toky porovnateľné s povojnovým dosídľovaním českého pohraničia. Tab. č. 2. Indexy regionálnej koncentrácie národnostných menšín (2001) Národnostná menšina 1, (počet úz. jed.)l„ (počet obyv.) lr (rozloha) Slovenská v ČR 70,4 71,9 72,7 Česká v SR 76,3 72,3 82,9 Maďarská v SR 94,5 91,6 90,3 Pozn. Ij (l0, I,) = 100 - a; a je percentuálny podiel počtu územných jednotiek (obyvateľov, rozlohy), kde žije polovica obyvateľstva danej menšiny s najkoncentrovanejšľm zastúpením, z celkového počtu územných jednotiek (obyvateľov, rozlohy). Vzájomné zamestnávanie občanov (pracovné migrácie) Slovenskej republiky a Českej republiky má dlhoročnú tradíciu ešte z obdobia Československa. Vtedy bolo možné príslušné počty o vzájomnom zamestnávaní zisťovať z výsledkov sčítania ľudu, domov a bytov. Zdrojom dát boli údaje o dochádzke do zamestnania, to znamená údaje o mieste trvalého bydliska a o mieste pracoviska ekonomicky aktívnych obyvateľov. Po prvýkrát prebehla takáto evidencia v rámci sčítania ľudu v roku 1961, ďalšie nasledovali v rokoch 1970, 1980 a 1991. Údaje zo sčítania v roku 2001 už poskytujú len obmedzené informácie, počty pracovných migrantov medzi SR a ČR z nich nie je možné identifikovať (obr. č. 3, pozn. rok 2001 je doplnený z iných relevantných štatistických zdrojov). Počty Čechov na trhu práce v Slovenskej republike boli počas obdobia 1961-1991 pomerne stabilné a pohybovali sa tesne nad päťtisícovou hranicou. Po nežnej revolúcii ich počet klesol až pod dva tisíc, pričom v roku 2004 ich takmer tri štvrtiny boli zamestnané v Bratislave (v roku 1991 to bola necelá štvrtina).
