Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
42 Vybrané štúdie z oblasti života národnostných menšín 2. Religiozita maďarskej mládeže na základe výskumu Mozaík 2001 Religiozita alebo náboženskosť je komplexný jav, ktorý môžeme skúmať optikou niekoľkých koncepcií. Najčastejšie sa vychádza z pôvodne päťdimenzionálneho modelu Charlesa Glocka (Glock 1973), podľa ktorého religiozita má nasledujúce dimenzie: 1. viera (ideologická dimenziaj-stotožnenie sa s náboženskými pravdami (viera v Boha, verí, že Biblia je Božie Slovo, atď.) 2. prax (rituálna dimenzia)-navštevovanie a vykonávanie charakteristických náboženských obradov konkrétneho vierovyznania (účasť na omši, bohoslužbe, prežehnávanie sa, pôst, krst, svadba, pohreb, atcľ.) 3. cítenie, zážitky, skúsenosti (emocionálna dimenzia) 4. poznatky (kognitívna alebo intelektuálna dimenziaj-ovládanie poznatkov náboženského charakteru (Biblia, Katechizmus, atď.) 5. následky (konzekvenčná dimenzia)-čo prináša náboženstvo do života človeka a ako cez neho pôsobí na užšie a širšie spoločenstvo, v ktorom sa tento človek pohybuje. Ako som už na to poukázala, Mozaik 2001 nebol špecifickým výskumom religiozity, preto nebol v ňom priestor na skúmanie všetkých uvedených zložiek náboženskosti. Pohybovali sme sa iba na úrovni ideologickej a rituálnej dimenzie a položili sme niekoľko základných otázok ohľadom konfesijnej príslušnosti, ideologického sebazaradenia (či sa považuje za veriaceho a či verí v Boha) a navštevovania náboženských obradov. 2.1. Konfesijná príslušnosť a konfesijná štruktúra Konfesijná príslušnosť alebo deklarovaná konfesia patrí medzi základné indikátory religiozity. Keďže nejde/nemusí ísť o celoživotnú konštantu, v snahe zachytiť zmeny sme sa pýtali na konfesijnú príslušnosť po narodení (pôvodná konfesijná príslušnosť) a na aktuálnu konfesijnú príslušnosť105. Zaznamenané zmeny sú prejavom jednak intergeneračnej, ale aj intrageneračnej konfesijnej mobility v zmysle pohybu v konfesijnej štruktúre. Konfesijná štruktúra Maďarov je odlišná od konfesijnej štruktúry Slovákov (tabuľka č. 6). Medzi Maďarmi je o polovicu menej bezkonfesijných a o takmer 10% viac členov konfesií (Slováci 82,4%, Maďari 91,4%). To znamená, že keby jediným indikátorom religiozity bola konfesijná príslušnosť, mohli by sme celú kapitolu uzavrieť konštatovaním, že Maďari sú viac nábožensky založení ako Slováci. Ďalej tieto údaje znova podčiarkujú známu skutočnosť, že (niektoré) konfesie majú zároveň aj etnický rozmer: evanjelické vyznanie sa spája predovšetkým so slovenskou národnosťou, kal105 Konfesijnú príslušnosť chápem ako širšiu kategóriu, lebo môže ale nemusí byť osobne deklarovaná-napr. v prípade novorodenca ju deklarujú rodičia, a je to jeho pôvodná konfesijná príslušnosť. Deklarovaná konfesia je konfesijná príslušnosť na základe osobného sebazaradenia a kedže k nej dochádza nie po narodení, ale neskôr (napr. v čase výskumu), znamená zároveň aktuálnu konfesijnú príslušnosť. Tieto dva druhy konfesijnej príslušnosti sa môžu, ale nemusia prekrývať a keď sa neprekrývajú, vtedy dochádza k náboženskej mobilite.
