Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
Nemecká menšina v slovenskej spoločnosti po roku 1989 29 Tabuľka č. 2: Zastúpenie Nemcov v obciach a mestách.81 Obec, mesto Celkový počet obyvateľstva Počet obyv. nemeckej národnosti Podiel obyv. nemeckej národnosti (%) Medzev 3 667 497 13,55 Košice 236 093 398 0,17 Bratislava-Staré Mesto 44 798 245 0,43 Bratislava-Ružinov 70 004 237 0,34 Bratislava-Petržalka 117 227 219 0,19 Prievidza 53 097 153 0,29 Mníšek nad Hnilcom 1 691 130 7,69 Poprad 56 157 119 0,21 Bratislava-Nové Mesto 37 418 110 0,13 Chmeľnica 914 107 11,71 Okrem lokalít, uvedených v tabuľke, majú Nemci vyššie zastúpenie (nad 5%) v nasledujúcich obciach: Krahule 24,31% (okres Žiar nad Hronom), Kunešov 18,44% (okres Žiar nad Hronom), Brieštiel4,71% (okres Turčianske Teplice), Turček 12,99% (okres Turčianske Teplice), Vyšný Medzev 12,67% (okres Košice-okolie), Kremnické Bane 10,4% (okres Žiar nad Hronom), Malinová 9,11% (okres Prievidza), Štós 8,76% (okres Košice- okolie), Smolnícka Huta 8,07% (okres Gelnica), Kľačno 5,58% (okres Prievidza), Tužina 5,35% (okres Prievidza), Kopernica 5,13% (okres Žiar nad Hronom) a Horná Štubňa 5,11% (okres Turčianske Teplice),81 82 ale rádovo v nich dosahujú len niekoľko desiatok osôb. Z uvedených kvantitatívnych ukazovateľov vyplýva, že na Slovensku existuje v súčasnosti len jedna obec-Krahule, kde v zmysle zákona o používaní jazyka etnických menšín, je možné v úradnom styku používať aj jazyk nemecký. Súčasné postavenie nemeckej menšiny. Odstránením komunistického režimu v ČSSR po novembri 1989 sa popri demokratických zmenách v rôznych oblastiach politického, spoločenského a hospodárskeho života vytvorili podmienky aj pre aktivizáciu národnostných minorít. Zmena politických pomerov umožnila po prvýkrát od roku 1945 uplatniť svoje etnické práva aj príslušníkom nemeckej menšiny na Slovensku. Na rozdiel od maďarskej a rómskej minority, karpatskí Nemci neašpirovali na vytvorenie politickej strany na etnickom základe, ale iniciovali konštituovanie organizácie - Karpatskonemeckého spolku (KNS), ako reprezentanta ich hospodárskych, kultúrnych a jazykových potrieb i záujmov. Po rozpade ČSFR a vytvorení Slovenskej republiky nastal tiež kvalitatívny prelom v slovensko-nemeckých vzťahoch. Dovtedy nemysliteľná spolupráca v politickej, hospodárskej a kultúrnej oblasti mala pozitívny dopad na postavenie nemeckého obyvateľstva na Slovensku. Predstavitelia nemeckej vlády i mimovládnych organizácií sa netajili svojim záujmom o dianie na Slovensku a v tejto súvislosti aj o otázky spojené s rozvojom nemeckej komunity. Podľa vyjadrenia vyslanca Spolkovej republiky Nemecko Ludgera Buerstedda „karpatskí Nemci s ich tradíciami a znalosťou nemeckého jazyka, zastávajú dôležitú úlohu vo vzťahoch medzi Slovenskom a Nemeckom.“83 Význam síce 81 www.kdv.sk/dokumenty/sčítanie-volkszaiung 2001. 82 www.kdv.sk/dokumenty/sčítanie-volkszalung 2001. 83 Pravda, 7. augusta 1997.
