Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
Situácia v menšinovom školstve 125 1.8 Situácia v menšinovom školstve Úvod Pre spoločenstvá tvoriace národnostnú menšinu je najdôležitejším priestorom pre používanie materinského jazyka všeobecné a vyššie vzdelávanie. Tu možno najlepšie zmerať, že v akom počte a pomere je na danom území krajiny zastúpená národnosť, resp. akú váhu môže mať v budúcnosti, ako aj to, nakoľko je schopná udržiavať alebo rozvíjať svoju vzdelanostnú úroveň, vytvoriť si bázu inteligencie, ktorá môže kultivovať duchovný potenciál ďalších generácií a prispieť k formovaniu ich vedomia identity. Ak menšina má - na každej úrovni od materskej školy až po vysokú školu - inštitúcie, ktoré vzdelávajú a vychovávajú v materinskom jazyku, môže si ľahšie uchovať svoje charakteristiky, kultúru. Ak však na vzdelávanie nekladie patričný dôraz a neurobí všetko preto, aby vedomosti získavala vo vlastnom jazyku, znižuje tým svoje šance uchovať sa a uplatniť sa. Tieto šance musia (by mali) zosilňovať aj právne normy, ako na poli všeobecných ľudských práv a práva na slobodu, tak aj na poli vzdelávania. Garantovanie týchto práv je v prvom rade úlohou ústavy a na nej postavených zákonov, avšak tento fakt sa patrí vziať do úvahy aj pri príprave iných predpisov, veď ide o otázku, ktorú vymedzujú najmä všeobecne platné medzinárodné dohody a dokumenty. Rok 2004 priniesol v zákonodarstve veľké zmeny pre menšiny, čo platí aj pre všeobecné školstvo a aj pre vysokoškolské vzdelávanie. Treba spomenúť najmä zákon č. 596/2003 zb. z., ktorý je novým ustanovením vymedzujúcim činnosť školskej štátnej správy a samosprávy školstva. Významnejšia je však nová právna norma (zákon č. 597/2003. Zb. z.), ktorá určuje spôsob financovania vzdelávania. Táto právna norma spolu s nariadením vlády č. 2/2004 Zb. z. zavádza do slovenskej praxe zásadu normatívneho financovania, čo okrem iného znamená aj to, že všeobecne stanovený normatív sa v prípade detí navštevujúcich národnostnú inštitúciu zvyšuje - z dôvodu vyššieho počtu hodín, čo vyplýva ich z osobitostí - o 8%. Zároveň treba spomenúť, že nie najmodernejší školský zákon (č. 29/1984. Zb.z.) ešte stále nebol nahradený modernejším, novším zákonom, ktorý by na poli školstva aj slovenskej väčšine a národnostiam zaručil väčší manévrovací priestor. Je všeobecne známe, že blížiace sa parlamentné voľby nikdy neprajú prijatiu takýchto komplexných noriem. Na poli vysokého školstva je najvýznamnejší nový zákon č. 465/2003 zb. z. prijatý 23. októbra 2003 - v prvom rade sa týka osôb maďarskej národnosti, ktorým Národná rada Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára 2004 založila komárňanskú Univerzitu J. Selyeho. Na univerzite sa vyučuje po maďarsky, slovensky a v iných cudzích jazykoch. Významné rozhodnutie prijalo aj vedenie nitrianskej univerzity Konštantína, keď založilo Fakultu stredoeurópskych štúdií, ktorú navštevujú v prvom rade poslucháči maďarskej národnosti. Výsledky činnosti oboch inštitúcií však bude možné reálne zhodnotiť až po rokoch.
