Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
Ľudský kapitál u marginalizovaných Rómov... 79 Identifikácia najvýraznejších špecifických problémov marginalizovanei rómskej populácie (tabuľka 20) Tab. 20 Najvýraznejšie špecifické problémy marginalizovanej rómskej populácie žijúcej v osadách Péro a Jama - obec Zlaté Klasy ► Zastávaný spoločenský status v obci - najnižší s negatívnym obrazom, ktorý sa dodnes rómske spoločenstvo ani deklaratívne nepokúsilo pretransformovať. ► Deficit strategickej pozitívnej stratégie - obidve rómske spoločenstvá doteraz nedeklarovali čo chcú vykonať preto, aby zmenili svoj doterajší status v obci a spôsob existencie svojho života na území obce a okresu. ► Segregovanosť - na území obce explicitná životná existencia v extravilánovej - segregovanej časti, ľudovo prezývaných Jama a Péro. ► Marginalizácia - vzhľadom na existenciu v segregácii, kultúre biedy, chudobe spôsobilostí výrazná sociálno - ekonomická degradovanosť 98% Rómov z celkového ich neoficiálneho počtu žijúceho v obci Zlaté Klasy. ► Odlišný materinský jazyk - od jazyka používaného väčšinovou populáciou v obci. Interakčné vzťahy medzi sebou uskutočňujú verbálne prostredníctvom jazyka, a to najmä rómskeho, v príslušnom maďarskom nárečí. V písanej podobe svoj materinský jazyk nepoznajú. ► Indiferentný postoj k svojej etnicite - pri poslednom sčítaní obyvateľstva, domov a bytov (2001) sa k rómskej národnosti prihlásilo iba 247 Rómov, pritom ich tam existenčne v obidvoch osadách žije približne 2 232. Vo veľkom počte sa Rómovia hlásia k maďarskej národnosti. ► Indiferentný postoj k ústavným právam a ich napĺňaniu do reálneho života - spoločenstvo doteraz nepožiadalo miestne zastupiteľstvo, aby názov obce, obchodov, škôl a iných inštitúcií bol taktiež uvádzaný v rómskom jazyku tak, ako v maďarskom. Ak nebudeme brať do úvahy to, že mnohí Rómovia sa hlásia k maďarskej národnosti, tak v skutočnosti ich fyzický počet je vyšší ako osôb hlásiacich sa k maďarskej minorite. ► Participačný deficit na správe vecí verejných - z celkového reálneho počtu žijúcich Rómov v osade bol iba jeden Róm zvolený do miestneho zastupiteľstva.Väčšia časť Rómov sa komunálnych ani parlamentných volieb nezúčastňuje. ► Deficit štandardnej komunikácie s väčšinovým obyvateľstvom obce- medzi rómskym spoločenstvom a väčšinovým obyvateľstvom je bariérová komunikácia. Ani jedna zo strán sa doteraz nepokúsila bariéry v komunikácii zmierňovať, či aspoň eliminovať. ► Preferencia špecifických životných stratégií - explicitne odlišné od väčšinovej populácie. Vo väčšej miere orientované iba na prežitie zo dňa na deň i za cenu páchania trestných činov (väčšie i menšie krádeže v obchodoch, domoch, okrádanie ľudí pred obchodom a na ulici, atď.). Socializácia detí i dospelých je intencionálne orientovaná na edukáciu ako prežiť v afinitívnom spoločenstve a osvojovanie si svojských sociálnych noriem (výrazne odlišných od väčšinovej populácie). V prípade ochrany práv dieťaťa služby poskytované kurátormi pre deti a dospelých nevyužívajú, pretože oddelenie sociálnych vecí úradu práce sa nachádza až v Dunajskej Strede. Kurátori tohto úradu doteraz osady v obci nenavštívili.
