Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
TIBOR LORAN Ľudský kapitál u marginauzovaných Rómov z aspektu EDUKÁCIE A POTRIEB ZNALOSTNÉHO TRHU PRÁCE Úvod Najmä po roku 1993 môžeme pozorovať, že naša spoločnosť sa takpovediac „rýchlikovú prehupla“ do vyššieho civilizačného stupňa, v ktorom sa začali považovať informácie a poznatky, vzdelanie a vedomosti, veda, výskum a inovácie za hlavný motor ekonomického rastu, zvyšovania životnej úrovne obyvateľstva, zamestnateľnosti čo najväčšieho počtu ľudí a konkurencieschopnosti vo všetkých oblastiach. Vytvoril sa tak vedomostný štvorec, ktorý zahŕňa vzdelávanie, vedu, výskum a inovácie. Explicitne aj tento vedomostný štvorec poukazuje na to, že vedomosti získavané vzdelávaním a všeobecnou praxou sa prakticky stali a naďalej sa budú stále viac stávať „vo všetkých smeroch nevyčerpateľnými zdrojmi“ (Toffler, Tofflerová, 1995, s. 42). A práve prostredníctvom týchto nevyčerpateľných zdrojov sa aj naša súčasná industriálna spoločnosť procesné pretransformováva na vedomostnú, so znalostnou ekonomikou a službami taktiež náročnými na znalosti. Dochádza tak k novej ekonomickej pardigme, závislej najmä od kvality edukačných služieb, ktoré poskytuje sektor vzdelávania. To znamená, že práve tých služieb, ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú produkciu potenciálu ľudského kapitálu a následne status jednotlivca, či skupín na trhu práce. Na tieto najvýraznejšie národné transformácie veľmi rýchlo zareagoval aj národný trh práce. Minimálne stredoškolské vzdelanie s maturitou, jazyková a digitálna gramotnosť i ďalšie kľúčové zručnosti sa stali, samozrejme, a priori neodpustiteľnými požiadavkami zamestnávateľov na pracovnú silu. V kontexte s tým sa aj od sektora poskytujúceho edukačné služby, najmä primárneho a sekundárneho vzdelávania, začalo viac vyžadovať, aby vytváral žiaduce predpoklady, či podmienky na efektívnu produkciu potenciálu ľudského kapitálu obyvateľstva za účelom jeho zamestnateľnosti na trhu práce. V koherencii s tým sa začala preferovať i trvalo udržateľná integrácia všetkých občanov, od ktorých sa vyžaduje, aby súčasné civilizačné výzvy vnímali ako úplnú samozrejmosť v spoločnosti nachádzajúcej sa už v tretej vlne civilizácie. V tejto etape rozvoja zaznamenávame na jednej strane rýchly civilizačný rozvoj, tlak na neustále zvyšovanie potenciálu a potenciálov ľudského kapitálu skupín, spoločenstiev a národa za účelom zvyšovania zamestnanosti v štáte. Na druhej strane však v našej spoločnosti existuje viac ako 680 rokov veľmi početne sa zvyšujúca, ale dnes už sociálne a ekonomicky degradovaná (marginalizovaná), analfabetická, poprípade pologramotná rómska populácia, existenčne žijúca v etnicky segregovaných getách - vidieckych osadách a extravilánových mestských častiach. Populácia, ktorá sa zjavne prejavuje biedou spôsobilostí, ktoré determinujú aj jej status v systéme celoživotného vzdelávania, na trhu práce a v exekutívnej sociálnej pomoci. Populácia, ktorá aj na začiatku 21. storočia je indiferentná k svojej etnicite a ktorá na civilizačné trendy, výzvy, či globalizáciu vôbec nereaguje. Žije svoj uzatvorený, skupinovo afinitľvny život
