Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce

Ľudský kapitál u marginalizovaných Rómov... 75 kých poznatkov vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že vo všetkých segregovaných rómskych osadách je v súčasnosti už bežné, že: > väčšia časť ich marginalizovaného obyvateľstva v priebehu celého svojho života neprekročila hranice osád a nepozná širšie okolie, v ktorom existenčne žije, > 5% maloletých rómskych dievčat ročne rodí, > 16 roční chlapci sa stávajú otcami a 13 ročné dievčatá matkami, > 30 roční sa stávajú už starými rodičmi (majú 5-7 vnúčat), >v rodinách dochádza k sexuálnym afinitívnym stykom medzi súrodencami a rodičia sexuálne zneužívajú svoje deti, čo má negatívny vplyv na kvalitu novorodeneckej róm­skej populácie, >12-13 roční maloletí v samostatnej chatrči vedú spoločnú domácnosť. Okrem bývania v chatrčiach, marginalizovaní Rómovia a ich rodiny žijú aj v segre­govaných mestských getách a bývajú v zdevastovaných panelákových bytoch. Neustálym sťahovávanľm neplatičov z iných mestských častí do priestorov v gete sa vytvorili sociálne zóny, ktoré tak ako v osadách, aj oni zabraňujú Rómom v začleňo­vaní sa do štruktúr spoločnosti. Okolie panelákov týchto giet je taktiež znečisťované rôznym odpadom, takže spôsob života rodín v nich je väčšinou totožný so spôsobom života rodín žijúcich v segregovaných osadách - v chatrčiach. Záverom tejto subkapitoly je nutné konštatovať, že existenčné prostredie margi­nalizovaných Rómov je v skutočnosti sociálne znevýhodneným prostredím, ktoré ich biedu spôsobilostí znásobuje. To má nepochybne negatívny vplyv na kreovanie ich individuálneho potenciálu a rodinného ľudského kapitálu. Potvrdzujú to aj V. Klein, R. Rosinský (2007, s. 160), ktorí osady a getá vnímajú taktiež ako sociálne znevýhod­nené prostredie, ktoré „vzhľadom na sociálne a jazykové podmienky nedostatočne sti­muluje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností jednotlivca, nepodpo­ruje jeho efektívnu socializáciu a neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre roz­voj osobnosti...Spôsobuje sociokultúrnu depriváciu, deformuje intelektuálny, mravný a citový rozvoj jedinca...“. K. Vanková (2006, s. 22) k tomu dodáva, že tieto prostre­dia sa ....vyznačujú nedostatkom, dramaticky ohraničeným deficitom v oblasti reali­zácie základných ľudských potrieb (materiálnych, ekonomických, kultúrno-duchovných, atď.), ktorých uspokojovanie determinuje celkové správanie ľudí žijúcich v takýchto prostrediach “. Marginalizovaní rómski rodičia - verzus vzdelanie V predchádzajúcich častiach textu sme deskriptívne uviedli spoločensky najvý­znamnejšie činitele, ktoré ako prvotné sociálne inštitúcie sa vzájomne podieľajú na procesnom nadobúdaní a formovaní potenciálu ľudského kapitálu marginalizovaných Rómov žijúcich v etnických getách. Mnohé štatistické údaje uvádzané v predchádza­júcich častiach textu poukazujú na to, že existencia marginalizovaných rómskych rodín v segregovanosti, spoločenskej retardovanosti a kultúrnej biede im následne zapríči­ňuje aj osobnostnú biedu spôsobilostí. Čo sa u mnohých rodičov prejavuje aj v ich subjektívnych postojoch smerom k vzdelávaniu svojich detí v rámci plnenia zákona o povinnej školskej dochádzke. Doterajšia pedagogická a sociálna prax poukazuje na toto: Napriek tomu, že spoločnosť aj marginalizovaným Rómom vytvorila podmienky na ukončenie aspoň základného vzdelania, tak mnohí Rómovia túto príležitosť dodnes nevyužívajú. Stalo sa už aj bežným, že veľká časť marginalizovaných rómskych detí ani

Next

/
Oldalképek
Tartalom