Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
Ľudský kapitál u marginalizovaných Rómov... 75 kých poznatkov vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že vo všetkých segregovaných rómskych osadách je v súčasnosti už bežné, že: > väčšia časť ich marginalizovaného obyvateľstva v priebehu celého svojho života neprekročila hranice osád a nepozná širšie okolie, v ktorom existenčne žije, > 5% maloletých rómskych dievčat ročne rodí, > 16 roční chlapci sa stávajú otcami a 13 ročné dievčatá matkami, > 30 roční sa stávajú už starými rodičmi (majú 5-7 vnúčat), >v rodinách dochádza k sexuálnym afinitívnym stykom medzi súrodencami a rodičia sexuálne zneužívajú svoje deti, čo má negatívny vplyv na kvalitu novorodeneckej rómskej populácie, >12-13 roční maloletí v samostatnej chatrči vedú spoločnú domácnosť. Okrem bývania v chatrčiach, marginalizovaní Rómovia a ich rodiny žijú aj v segregovaných mestských getách a bývajú v zdevastovaných panelákových bytoch. Neustálym sťahovávanľm neplatičov z iných mestských častí do priestorov v gete sa vytvorili sociálne zóny, ktoré tak ako v osadách, aj oni zabraňujú Rómom v začleňovaní sa do štruktúr spoločnosti. Okolie panelákov týchto giet je taktiež znečisťované rôznym odpadom, takže spôsob života rodín v nich je väčšinou totožný so spôsobom života rodín žijúcich v segregovaných osadách - v chatrčiach. Záverom tejto subkapitoly je nutné konštatovať, že existenčné prostredie marginalizovaných Rómov je v skutočnosti sociálne znevýhodneným prostredím, ktoré ich biedu spôsobilostí znásobuje. To má nepochybne negatívny vplyv na kreovanie ich individuálneho potenciálu a rodinného ľudského kapitálu. Potvrdzujú to aj V. Klein, R. Rosinský (2007, s. 160), ktorí osady a getá vnímajú taktiež ako sociálne znevýhodnené prostredie, ktoré „vzhľadom na sociálne a jazykové podmienky nedostatočne stimuluje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností jednotlivca, nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti...Spôsobuje sociokultúrnu depriváciu, deformuje intelektuálny, mravný a citový rozvoj jedinca...“. K. Vanková (2006, s. 22) k tomu dodáva, že tieto prostredia sa ....vyznačujú nedostatkom, dramaticky ohraničeným deficitom v oblasti realizácie základných ľudských potrieb (materiálnych, ekonomických, kultúrno-duchovných, atď.), ktorých uspokojovanie determinuje celkové správanie ľudí žijúcich v takýchto prostrediach “. Marginalizovaní rómski rodičia - verzus vzdelanie V predchádzajúcich častiach textu sme deskriptívne uviedli spoločensky najvýznamnejšie činitele, ktoré ako prvotné sociálne inštitúcie sa vzájomne podieľajú na procesnom nadobúdaní a formovaní potenciálu ľudského kapitálu marginalizovaných Rómov žijúcich v etnických getách. Mnohé štatistické údaje uvádzané v predchádzajúcich častiach textu poukazujú na to, že existencia marginalizovaných rómskych rodín v segregovanosti, spoločenskej retardovanosti a kultúrnej biede im následne zapríčiňuje aj osobnostnú biedu spôsobilostí. Čo sa u mnohých rodičov prejavuje aj v ich subjektívnych postojoch smerom k vzdelávaniu svojich detí v rámci plnenia zákona o povinnej školskej dochádzke. Doterajšia pedagogická a sociálna prax poukazuje na toto: Napriek tomu, že spoločnosť aj marginalizovaným Rómom vytvorila podmienky na ukončenie aspoň základného vzdelania, tak mnohí Rómovia túto príležitosť dodnes nevyužívajú. Stalo sa už aj bežným, že veľká časť marginalizovaných rómskych detí ani
