Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
62 Tibor Loran jinách85 (išlo o štáty s rôznou jazykovou kultúrou) medzinárodný výskum pod názvom Programme for International Student Assessment (ďalej PISA).86 Cieľom tohto medzinárodného výskumu bolo a je v trojročných cykloch zistiť čitateľskú, matematickú a prírodovednú gramotnosť 15 ročných žiakov základných škôl. V kontexte s tým aj ich schopnosť riešiť problémové úlohy medzipredmetového charakteru, motiváciu učiť sa, reálneho vnímania vlastných schopností a spôsobilostí na vysporiadanie sa s požiadavkami súčasnej informačnej spoločnosti. V skutočnosti sa týmto výskumom zisťuje miera individuálneho potenciálu jednotlivcov, ako tvorcov potenciálu a potenciálov ľudského kapitálu 15 ročnej detskej populácie vo vzťahu k vybraným exploratívnym problematikám. Individuálny potenciál marginalizovaných Rómov S pojmovou kategóriou ľudský kapitál úzko súvisia i pojmy, ako: > potenciál a potencialita, > individuálny (osobnostný, ľudský) potenciál, > sociálny potenciál. Vzhľadom na predmetnú tému monografie, my uvedené vedecké pojmové kategórie nebudeme vymedzovať z hľadiska prírodných a technických odborov. Vymedzujeme ich z pohľadu vied o človeku, a to najmä z andragogickej, edukačnej, sociálnej, misijnej, zdravotníckej, personálnej (ľudské zdroje) práce, pomoci a potrieb znalostného trhu práce. Pojem potenciál (z lat. potentita - sila) vo všeobecnosti chápeme ako celkovú schopnosť jednotlivca, skupiny, komunity a ich spôsobilosti87 na dosiahnutie určitých výkonových výsledkov a transformácií v niečom, čo je aktuálne i žiaduce v danom čase a priestore. Napríklad, u marginalizovaných Rómov žijúcich v segregovaných osadách a mestských getách, prostredníctvom edukácie v širšom zmysle slova, sociálnej, misijnej práce (činnostných aktivít) by sa mali vytvárať podmienky na to, aby nadobúdali spôsobilosti a zvyšovali svoj osobnostný potenciál za účelom dosiahnutia žiaducich transformácií vo svojom doterajšom spôsobe a kvalite života. Potenciál obsahuje aj možnosť, možnosti, príležitosť, príležitosti na niečo, k niečomu. Napríklad, aj k tomu, čo sme uviedli v predchádzajúcom príklade. 86 Ide o medzinárodný výskum realizovaný v trojročných cykloch. Prvé meranie vedomostí a zručností 15- ročných žiakov sa uskutočnilo v roku 2000. V tomto roku sa Slovenská republika medzinárodného výskumu ešte nezúčastnila. Zúčastnila sa ho až v roku 2003 (výskumu sa zúčastnilo približne 7 500 slovenských 15-ročných školopovinných žiakov z 282 škôl) a potom v roku 2006. Do výskumnej vzorky v rokoch 2003 a 2006 neboli zahrnutí 15-roční marginalizovaní rómski žiaci zo segregovaných osád a mestských giet. Tento fakt, ale i trend považujeme za nie dobrý, pretože doteraz žiadny medzinárodný, či národný výskum nebol exploratívno- intencionálne zameraný na zisťovanie čitateľskej, matematickej, prírodovednej, atď. gramotnosti u marginalizovanej 15 ročnej žiackej rómskej populácie. Aj preto z týchto dôvodov a mnohých ďalších odborná, ale i laická verejnosť naďalej pociťuje nedostatok relevantných zistení v dosahovaní alebo nedosahovaní pokroku v oblasti národnej edukácie marginalizovanej rómskej populácie. To sa v praxi odráža aj v pretrvávaní industriálnych postupov a prístupov v tvorbe a realizácii národných stratégií a koncepcií vo vzťahu k vzdelávaniu pre trh práce a život v spoločnosti marginalizovanej detskej rómskej populácie na primárnom a sekundárnom stupni základných škôl. Doteraz edukácia rómskych detí bola viac-menej zameraná na odôvodňovanie nespôsobilosti týchto žiakov sa edukačné pripravovať na štandardných základných školách. Spoločenské trendy, reakcie na výzvy vo vzdelávaní a v súčasnosti už aj preferované potreby vedomostnej spoločnosti a vedomostnej ekonomiky zatiaľ v edukačných procesoch tejto populácie zostávajú len v teoreticko-konštatačných rovinách. 87 Spôsobilosti - „za základnú spôsobilosť môžeme považovať schopnosť uspokojovať isté kriticky dôležité potreby do istej minimálnej adekvátnej úrovne. Zároveň realizáciu ľudského potenciálu“ (Laderchi, Saint, Stewart, 2003 s. 15).