Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
48 Tibor Loran > transformácia slovenskej postindustriálnej spoločnosti na inkluzívno73 - vedomostnú s efektívnymi ekonomickými službami založenými na znalostiach, > udržateľný hospodársky rast, > zvyšovanie miery národnej zamestnanosti, > zvyšovanie konkurencieschopnosti Slovenskej republiky,74 > znižovanie osôb dlhodobo až celoživotné nezamestnaných,75 je možno dosiahnuť a naplniť iba prostredníctvom rozvoja celej slovenskej spoločnosti a v súčinnosti s využívaním individuálnych potenciálov obyvateľstva. Chápeme to tak, že na všetkých rozvojových procesoch by mali participovať aj občania, ktorí existenčne žijú v segregovaných rómskych osadách a getách ako subjekt, nielen ako objekt. Napríklad i tak, že inštitúcie zodpovedné za žiaducu produkciu potenciálov ľudského kapitálu budú túto populáciu obyvateľstva pripravovať v súlade s potrebami, cieľmi a úlohami vedomostnej ekonomiky. V súvislosti s tým konštatujeme, že z nášho pohľadu je veľmi dôležité dávať aj vzdelávaniu marginalizovaných Rómov ten spoločenský význam, ktorý mu prináleží v koherencii s vyššie uvedeným. Je nepopierateľné, že efektívne vzdelávanie rómskej populácie má neoceniteľný vplyv aj na rozvoj sociálnej, občianskej a politickej dimenzie ich občianstva. Indikátory mier ľudského kapitálu Všetky doterajšie transformácie uvedené v predchádzajúcom texte subkapitoly a globalizačné trendy spôsobili, že aj v Slovenskej republike edukácia a vzdelanie má čoraz viac a väčší význam tak pre jednotlivcov, ako aj pre celú spoločnosť i v nasledovnom: > v rámci žiaducej inklúzie získavať čo najväčší počtet ľudí do štruktúr európskej a národnej spoločnosti, > v rozvoji schopností a spôsobilostí u čo najväčšieho počtu obyvateľstva za účelom nimi nepretržitého osvojovania si nových vedomostí, kvalifikácií a kľúčových zručností 73 Inklúzia - proces, prostredníctvom ktorého máme zabezpečovať, aby tí, ktorí sa ocitli už v chudobe až biede a exklúzii, im boli ponúknuté príležitosti na inklúziu do žiaducich štruktúr spoločnosti. V kontexte s tým im umožniť získať nevyhnutné zdroje na to, aby mohli plne participovať na ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote obce, mesta, vyššieho územného celku, mikroregiónu, regiónu, spoločnosti i na riešeniach ich objektívnych a subjektívnych problémov. Zároveň, napomôcť im získať takú životnú úroveň a blahobyt, ktoré slovenská a európska spoločnosť považuje za štandardné. 74 Konkurencieschopnosť SR - konkurencieschopnosť je podľa Európskej komisie schopnosť podnikov, priemyselných odvetví, regiónov, krajín a nadnárodných regiónov (vystavených medzinárodnej súťaži) generovať relatívne vysoký dôchodok a úroveň zamestnanosti. 75 Dlhodobo nezamestnaní - ide o osoby v produktívnom veku, ktoré viac ako jeden rok (12 mesiacov) z rôznych dôvodov (napríklad, diskriminačných, kvalifikačných, atcľ.) nenachádzajú uplatnenie na obecnom, mestskom, regionálnom, celoštátnom, európskom trhu práce. V prípade marginalizovaných Rómov žijúcich v segregovaných osadách a mestských getách môžeme (v prípade väčšej časti tejto populácie), už hovoriť o jej celoživotnej nezamestnanosti. V súčasnosti už zaznamenávame, že veľká časť Rómov v produktívnom veku žijúca v osadách a getách nikdy nemala v súlade s národným základným pracovným kódexom (Zákonníkom práce) uzatvorený pracovný pomer s konkrétnym zamestnávateľom pôsobiacim na území Slovenskej republiky. Predpokladáme, že z celkového počtu žijúcich marginalizovaných Rómov (náš hypotetický odhad na území Slovenskej republiky: od 250 až 350 tisíc osôb zároveň existenčne žijúcich v rôznych segregovaných typoch osídlení) v produktívnom veku (od 18 rokov do 62 rokov) až 95% z nich nikdy z rôznych dôvodov riadne nepracovalo.
